Zmeň sa

2

20:00

"Ja som ti to hovorila, že radšej ostanem doma, zbytočne vám tu kazím romantiku." podpichla som Viky zo zadného sedadla auta, v ktorom sa práve vezieme na tú "super" párty.  Nie som zvyknutá nešoférovať, ale celkom si to tu vzadu užívam. Navyše Kristianovo auto je fakt pohodlné. Kristian je Vikin priateľ, nie sú spolu dlho, Viky je totiž taká ako ja. Rada strieda a skúša všetko čo len chce. Kristian je vysoký, tmavooký blondiak. Je to kapitán nášho hokejového tímu, čiže je dosť obľúbený a u študentiek žiadaný. Známy ako lamač sŕdc, no predsa o Viky musel bojovať dobrý rok a pol, kým sa Viky dala na niečo prehovoriť. V podstate sú obaja rovnakí, ľudia, ktorí si chcú užívať život plnými dúškami a nechcú byť nejak viazaní. Ich vzťah je dosť na voľnej nohe, doslova "rob si čo chceš, len sa s nikým okrem mňa nevyspi". Netuším či to obaja dodržiavajú, ale je mi to jedno, ich vec.

Auto zastavilo pred veľkým bielym domom, presne takým o akom sníva každý kto je rodinné založený. Veľký bazén, záhrada a v dome snáď milión spálni. No dobre môže o tom snívať aj nejaký párty človek, lebo je to fakt miesto stvorené na takéto akcie! Síce som sem nechcela ísť, ale už keď som tu, určite sa zabavím.
Už pri vstupe vidím ako na terase sedí partia nerdov, medzi nimi aj Tomáš. Tomáš je milý chalan, chodíme spolu na matiku, mnoho krát mi pomohol, čo sa písomiek týka atď. Je to presne ten typ chalana, na ktorého sa pozriete a hneď viete čo je zač. Čierne ulízané vlasy má vyčesané do zadu, nie je veľmi vysoký a postavu má priemernú. Jeho výzor dopĺňajú dioptrie. Ktokoľvek kto ho uvidí,  hneď vie, že je to šprt. A to teda poriadny, vlastne ani neviem prečo sa neučí učivo na ďalší rok a trčí tu na párty. Veď o toľko príde. Samozrejme srandujem. Mám dosť dobrú náladu a rozhodnem sa, že pozdravím svojho spolužiaka aj jeho crew.
"Čau Tom, Čaute všetci," poviem tým najsilnejším hlasom, aký dokážem vydať. Každý odzdraví a nastáva dosť trápne ticho. Viem, že mnoho ľudí nevie ako so mnou začať konverzovať alebo o čom by bolo vhodné prehodiť pár slov, no mne by stačilo ak by mi niekto ponúkol pivo. To, že vyzerám ako bohyňa z Olympu, neznamená, že sa nemôžem zaujímať o školských šprtov či?  Tak či tak, sú stále ticho a je to čím ďalej tým trápnejšie. 
"Halooo, odrezal vám niekto jazyky, či čo? " spýtala som sa. "Nie len sme prekvapení, naposledy si s nami hovorila tak pred rokom, keď si potrebovala poradiť, alebo uhnúť z parkoviska." povedala malá bacuľatá blondínka. "Takisto raz si s nami hovorila na obede, keď si nás vyhodila z "tvojho" miesta," pridal sa k nej nejaký chalan, ktorému sedela na kolenách. 
To som vážne takáto?  Vážne sa ma ľudia boja? Páči sa mi to? Nie nepáči. Aspoň myslím. Mala by som sa im za to ospravedlniť?  Nie, veď najlepšia obrana je predsa útok. Ja som len chcela byť na nich na party milá a oni mi hneď začali pripomínať chyby z minulosti. Ako chcú.  Chcú aby som bola mrcha, budem!
"Tak viete čo.  Strčte si tie vaše kockaté hlavy navzájom do riti! Kto vás tu chce? Čo tu vlastne takí looseri ako vy robia? Prosím vás, také individuá by ani nemali vychádzať z domu. " zakončila som s úsmevom hodným červeného koberca. Zvrtla som sa na opätku a už ma nebolo. Bože čo som si to myslela, že som chcela byť milá. Nezaslúžia si moju pozornosť. Môžem mať predsa kohokoľvek chcem.

3:18
"Poulsim daj mi dole tiie sprosté boty." kričala so smiechom Viky. Je fakt ukecaná,  keď je opitá, celú cestu v aute mlela niečo o globálnom otepľovaní, s Kristianom sme sa nemohli nesmiať.  Dala som jej dole topánky aj šaty, k posteli som jej položila fľašu s čistou vodou, ktorú určite bude potrebovať. Teraz sa snažím zaspať,  ale stále rozmýšľam,  nad tou vecou s tými šprtmi. Veď nie som až taká zlá, či?  Je mi to vlastne jedno. Milujem to aká som. A kto potrebuje nejakých šprtov no nie?