To že Izabell vie predvídať smrť druhých vo hviezdach je len jeden z príznakov ľudí ktorý sú predurčení (tak ako celá jej rodina) pomáhať ľuďom ktorých nakazila lykantropia. Takže vlkolakom. Bohužiaľ jej to nikto nestihol povedať a tak Izabell dost...
Volám sa Isabella Wineravenová. Preložili ma na novú školu pri meste Savannah. Moja nová škola pripomína skôr väzenie než školu a je to aj tým že tá škola je pre problémové deti. Radšej pôjdem tam než jesť nejaké pilulky čo mi uškvaria mozog. Túto školu mi odporučili doktory po tom čo im moja mama povedala o mojom duševnom zdraví.
Prejavilo sa to takto: S mojim otcom sme často pozorovali oblohu. Veľmi nás to bavilo, otec mi dal náhrdelník s medajlónom na ktorom bola otlačená vlčia laba. Že vraj tam je tajomstvo ktoré o chvíľu odhalíme. Raz si však otec nečakane zmenil priezvisko. Wineraven. Zvláštne spojenie dvoch vecí spôsobilo že sa tak volám aj ja. Otec však o tri roky zmizol a jeho telo našli o týždeň pohodené na poli. Bol na smrť dohryzený od vlkov. Mala som z toho traumu a to je tiež dôvod prečo som tu. Po jeho smrti som pozorovala hviezdy sama a začala som im rozumieť, ale doslovne. Z hviezd sa mi robili iniciály ktoré som asi o dva dni videla na človeku. Ten zhruba o týždeň zomrel, rôznym spôsobom. Prestala som ich pozorovať lebo som mala pocit že to na nich privolávam.
No a preto som prišla na túto školu sa "liečiť". Vystúpila som z auta. Vzala som si kufre a objala som mamu. ,,Dávaj si pozor a poslúchaj." zamrmlala mi do vlasov. ,,Neboj sa, budem v poriadku." Potom nasadla do auta a odišla za brány školy. Vnútro školy vyzeralo pekne, nad hlavou som mala klenby a vysoký strop, po stenách obrazy riaditeľov. Pred veľkým stolom na mňa už čakal muž v kockatej košeli ktorú mal úhľadne zapravenú v rifliach. ,,Som Rendy, zástupca riaditeľa. Tam máš rozvrh a knihy, začínaš od zajtra. Vitaj v škole Svätého Alarika, táto škola má viac ako...." Prestala som ho počúvať a otočila som sa lebo mi za chrbtom zaparkovalo policajné auto. Z neho vystúpil šerif aj s nejakým chalanom. Stretli sa nám pohľady. Bol vysoký asi meter deväťdesiat, čierne džínsy mu viseli na bokoch a čierne priliehavé tričko mu pekne tvarovalo hruď. Tmavohnedé vlasy mal pekne vystrihané, oči mal smaragdovo zelené. Nespustili sme zo seba zrak až... ,,Teraz mi odovzdaj všetku elektroniku, zbrane a ešte ťa skontrolujem." zakričal Rendy aby upútal moju pozornosť. ,,Ale..."
,,Žiadne ale, máš nárok na jeden telefonát v stredu, Noraaaa poď sem a ukáž svojej novej spolužiačke izbu!" Nora bola veľmi pekné dievča. Biele vlasy zastrihnuté presne po plecia a ľadovo modré oči. Čiernu sukňu nad kolená a blúzku. Prišla pri nás s prekvapením výrazom. ,,Áno Rendy." Odpovedala. ,,Odveď tuto Izabell do svojej izby." Nora si zobrala papiere od Rendyho a vydala sa k schodom, vtom sa otočila. ,,No poď, ak tu nechceš trčať s Rendym." Rozbehla som sa za Norou. Vyšli sme po schodoch a zabočili sme doľava.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Tak fajn, tvoja izba je na ďalšom poschodí, číslo 146. Vyučovanie sa začína o ôsmej. Keby si čokoľvek potrebovala tak mám izbu 116. Ou, a ak ťa zaujímajú knihy a história tak dole máme fakt veľkú knižnicu." Vďačne som sa na ňu pozrela. Otočila sa a zmizla na schodoch. Prave sa končilo vyučovanie a všetci študenti sa vracali na svoje izby. Keď som vyšla na druhé poschodie nemohla som pochopiť prečo práve mne dali jedinú izbu na chlapčenskom poschodí. Čo už, postavila som sa pred dvere a snažila som sa ich otvoriť.
,,Musíš ich pritiahnuť a potom do nich buchnúť plecom. Sú to už staré dvere a ja som tu dosť dlho na to aby som to vedel." Prekvapene som sa otočila a za mnou stál asi dva metre vysoký chalan. Mal na sebe džínsy a voľné červené tričko, na polodlhých gaštanových vlasoch mal nasadenú šiltovku Dodgers. Jeho oči predstavovali modrú priepasť vody. Chvíľu sa uškŕňal až potom prehovoril.
,,Prepáč, ani som sa nepredstavil, volám sa Connor a vyzerá to tak že budeme susedia." Odmlčal sa. ,,A ty si..." Vtedy som sa prebrala a rýchlo niečo zo seba vyklopila. ,,Izabell, Izabell Wineravenová." Vykoktala som. ,,Zaujímavé priezvisko, no čo už o chvíľu bude večierka a asi vieš čo to znamená." Odpovedal s jemným náznakom úsmevu. ,,Rada som ťa poznala, Connor. Tak zajtra v škole, asi." ,,Jasné, tak nech sa zajtra z tej izby aj dostaneš." Zas sa uškrnul a zmyzol za dverami. Na jednej strane som bola rada že mám hneď prvý deň kamošov ale z tejto školy som bola aj tak sklamaná. Izba bola horšia než garzónka, vlastne bola oveľa menšia a bola tam len jedna skriňa, stôl, stolička a posteľ. A to ešte nehovorím o mrežiach na okne, pravdepodobne kôli útekom cez noc. Zložila som sa a hneď som spadla na posteľ. Dúfam že zajtra nezaspím.
