Ráno som sa zobudila celá spotená od včerajšej "nočnej mori". Umyla som sa v spoločnej kúpeľňi a hodila na seba čierny voľný sveter a čierne džínsy. Vlasy som si zviazala do voľného drdolu. Nemala som dnes moc náladu na farebné veci.
Vyšla som z izby s cielom že sa idem poprechádzať.
,,Budem hádať, buď si vstala zlou polovičkou zadku alebo niekto zomrel a ja o tom neviem." Povedal Connor so štipkou smiechu. Vždy ma jeho humor ako tak vedeľ naladiť. No teraz som mala plnú hlavu toho divného sna.
,,Nie len som sa chcela ísť poprechádzať s Norou a prečistiť si myseľ." Nechcela som rozoberať môj sen s Connorom.
• • • • •
Do jedálne sme prišli spolu. Hneď ako som si zobrala raňajky som uvidela Noru. Sadla som si k nej na čo na mňa vystrúhala úsmev.
,,Čo sa tak na mňa usmievaš?"
,,Ale nič... len sa teším na tú párty. Uvidíš, bude sa ti tam páčiť."
,,O tom silné pochybujem ale chcela som sa opýtať či by si sa nechcela so mnou ísť poprechádzať."
S plnými ústami prikývla.• • • • •
Vyšli sme z jedálne. Bolo celkom chladno tak sme si dali bundy. Prechádzali sme sa asi polhodinu dokým sme nezašli za budovu.
,,Kam to vedie?"
Opýtala som sa Nory keď sme našli vyšliapaný chodník v tráve vysokej do polovice mojich kolien.,,Netuším, som tu dlho ale túto som ešte nebola."
Už keď som pozerala mapu školy som videla že za školou je stredne veľký les. Ale vôbec som si nemyslela že by tam niekto chodil.,,Poďme sa tam pozrieť!"
,,Ja neviem..." Povedala Nora.
,,Pozri, možno tam niekto nebude a my sa aspoň dlhšie poprechádzame."
,,Dobre ale keď niečo zašuští zdrháme. Na lesy nemám moc dobré spomienky."
Len som prikývla a už som sa brala do lesa po vyšliapanej cestičke. Išli sme po tej cestičke asi 10 minút az sme prišli na koniec kde sa cesta končila. Nebolo tam nič len skončená cesta v strede lesa.
,,Vidíš, na koniec tu nič nie je. Nemáš sa ničoho báť..."
,,Ani moc nie Izzy....."
Povedala Nora s vystrašeným hlasom. Jej roztrasený ukazovák mieril na tri dlhé zárezy v strome. Bolo v nich trochu zaschnutej krvi.Ďalej ukázala na zem kde sa o pár metrov tiahli stredne veľké mláčky červenej krvi. Viedli až ku kríkom.
Keď som k nim prišla naplno ma. Za kríkmi bola roztrhaná líška, kúsky z nej chýbali. Bolo mi zle. Kto alebo ČO to mohlo spraviť? Bol to hrozný pohľad.
,,Čo tu robíte?"
Od ľaku som vyskočila a rýchlo sa otočila za mňa. Stál tam Mason. Kde sa ten chlap neukáže. Ale zaujímavé bolo prečo tam bol.
Rýchlo som sa pozrela na Noru ktorá tam dostávala infarkty jeden za druhým. Vyvalovala oči na Masona ešte že jej skoro nevypadoli.
,,Boli sme sa prejsť."
,,A čo potom robíte v strede lesa?"
,,To sme sa nemohli ísť prejsť do lesa? A čo tu vlastne robíš ty?"
Chvíľu neodpovedal.
,,Mám tu svoje miesto kde sa chodím ukľudniť."Pozrela som sa na Noru a mlčky naznačila či tam pôjdeme ale z mojej telepatickej konverzácie má vytrhol Mason.
,,Nemali by ste sa tu zdržiavať. Pôjdem vás odprevadiť."
Chvíľu som stála na mieste zatiaľ čo Nora už išla do školy. Nakoniec som sa aj ja pohla.
• • • • •
Keď sme sa ocitli pri škole Noru som radšej poslala na izbu. Chcela som sa s Masonom porozprávať.
,,Myslím že by si tiež mala ísť."
,,Moc sa mi ešte nechce, radšej by som sa ešte poprechádzala."
,,A kde?" Spýtal sa s uškrnom.
,,Ja neviem, to ty to tu poznáš."
,,Máš nejaké špeciálne želanie?"
,,Tvoje tajné miesto."
Zasmial sa. Tak mu to pristálo.,,Ale keď ťa tam zoberiem potom už nebude tajné."
Mikla som plecami. On sa len uškrnul, pokrútil hlavou a podal mi ruku. Prijala som ju ale jeho bola taká veľká že tá moja malička sa tam skoro strácala.
Potiahol ma a začali sme utekať.• • • • •
CONNOR
Prechadazal som akurát popri škole keď som si všimol ako Mason vyšiel s dvoma dievčatami. Nora niekam odbehla ale Isabella tam s ním zostala. Smiali sa. Rozprávali sa. Neskôr zmizli v lese.
Nemôžem dovoliť aby jej Mason ublizil. Mal som ju rád, skutočne rád. A preto jednoducho nemôžem dovoliť aby jej ublížil tým čím je. Zvieraťom. Vodcom. Alfou.
Jednoducho on si nemôže dovoliť milovať niekoho, keď vie že to nedokáže. Keď nie je pre ňu ten pravý.
YOU ARE READING
FENRIR
WerewolfTo že Izabell vie predvídať smrť druhých vo hviezdach je len jeden z príznakov ľudí ktorý sú predurčení (tak ako celá jej rodina) pomáhať ľuďom ktorých nakazila lykantropia. Takže vlkolakom. Bohužiaľ jej to nikto nestihol povedať a tak Izabell dost...