FENRIR

2#..... Knižnica

Ráno mi zazvonil budík. Skoro som ho zhodila zo stolíka. Natiahla som na seba džínsy a top s košeľou. Na hlave som si spravila voľný drdol. Podľa rozvrhu som mala mať prvú chémiu z ktorej som nebola najlepšia. Vzala som tašku a zatvorila dvere.

Prišla som do triedy a sadla som si vedľa Nory. ,,Ako si sa vyspala?" Opýtala sa. ,, Ušlo to ale viac ma trápi chémia." Zamrmlala som. ,,No chémiu učí pán Harrison, ale na Rendyho nemá." Zasmiali sme sa. ,,Izabell, chcela by si dnes za mnou prísť na izbu? Vieš učili by sme sa spolu."
,,Samozrejme."
,,O Štvrtej."
,,Dohodnuté."
,,Tak fajn, teším sa."
Vtedy do triedy prišiel ten chalan z policajného auta. ,,Kto je ten chalan?" Opýtala som sa Nory. ,,Ten?" Ukázala prstom. Prikývla som. ,,Mason Heronwood, niekoľko krát prepadol, nič výnimočné ale podľa toho čo počujem má pekné telo." Uškrnula sa na mňa ale ja som sa na ňu zatvárila vážne. ,,Tak dobre, že vraj rád chodí do knižnice a číta o hystórii." Povedala pobaveným hlasom. ,,A ako to všetko vieš? Čo ho špehuješ?"

,,Nie, ale mám svoje kontakty." Vtedy ma niekto chytil za plece. Otočila som sa a nado mnou stál Connor. ,,Ahoj, tak predsa si sa nevymkla. Klopal som na tvoje dvere. Myslel som že pôjdeme spolu." Povedal a v očiach mal štipku sklamania. ,,Ahoj, prepáč ale mohol si mi to povedať včera a možno by som ťa počkala. Ale veď môžme ísť zajtra, nie."
,,No to dúfam preto že som ti cestou chcel niečo ukázať." Povedal nenápadne a išiel si sadnúť za nás. ,,Čo to malo znamenať?" Opýtala sa prekvapene Nora. ,,Ale nič len môj nový sused. A po vyučovaní idem do knižnice tak ma potom nezháňaj." Povedala som zamyslene. ,,Ale, ale chceš si ísť niečo požičať alebo zbierať ďalšie informácie." Povedala s úškrnom na perách. ,,To zistím až tam budem a mimochodom si mi to odporučila." Teraz som sa uškrnula ja.

Keď zazvonilo potichu som sa potešila. Skončilo poobedné vyučovanie a ja som sa zbalila a vyšla z triedy. Cestou som narazila na Connora. Chcel ma do knižnice odprevadiť ale ja som mu povedala že ak so mnou pôjde dnes tak zajtra nie. Otvorila som veľké dvere na knižnici. Zostala som v nemom úžase aká tá knižnica bola veľká. Mala vysoký strop a dve poschodia. Na jednom aj druhom boli stolíky a stoličky na čítanie a medzi nimi police s knihami.

Vošla som dovnútra, ale cestou má zastavila knihovníčka. ,,Ahoj, som pani Abernathyová a ty musíš byť Izzy, alebo Izabell? Ako ťa volajú?"
,,No zvyčajne ma volajú Izabell ale kľudne môžte aj Izzy." Povedala som prosto. ,,Tak dobre, no budeš ešte potrebovať túto učebnicu. Toto mesto má bohatú históriu čo sa týka vlkolakom." Prekvapene som sa na ňu pozrela. ,,No určite by si si mala niečo požičiať. Hodí sa ti to na dejinách. Choď na druhé poschodie a potom doprava a hneď doľava." Vďačne som sa na ňu usmiala. ,,Ďakujem."

Vyšla som po schodoch tak ako mi kázala knihovníčka. Prišla som k poličke kde bolo napísané "dejiny vlkolakov". Prehrabávala som sa v poličke, keď som za sebou počula kroky. Rýchlo som schmatla knihu s nápisom "Šírenie nákazy" a otočila som sa. Skoro som vrazila do vysokej postavy. Predo mnou stál Mason, ten tajomný chalan so zelenými očami. ,,Zaujímavá voľba, tú knihu som čítal a bola trochu pesimistická." Povedal s náznakom úškrnu. Asi dve sekundy mi trvalo kým som sa prebrala. Srdce sa mi divoko rozbúchalo. ,,Knihovníčka mi poradila, aby som si prečítala niečo z tejto kolekcie, že vraj mi to pomôže v dejinách." Koktala som.

,,Ak chceš vedieť ktoré knihy o dejinách sú fajn tak sa najprv opýtaj mňa." Odmlčal sa. ,,Som Mason Heronwood, už sme sa videli, že, ty si tá nová krv."
,,Vyzerá to, že áno. Izabell Wineravenová." Zasmial sa. ,,Zaujímavé že obidvaja máme také zvláštne priezviská. Poď ukážem ti jednu fajn knihu, je lepšia než tieto." Otočil sa a mieril k stolu so zelenými lampami. Šla som za ním. Srdce mi stále bilo ako zvon. Na stole mal na kope veľa kníh z kolekcie vlkolakov.

,,Ako vidím tak máš bujnú fantáziu."
,,Prečo by som mal mať bujnú fantáziu, tie knihy sú podľa mňa pravdivé."
Podal mi knihu asi so štyristo stranami. Mala názov "Vznik lykantropie".
,,Vážne mi to pomôže pri dejinách?" Neodpovedal, len sa na mňa neveriacky uškrnul. ,,Neveríš mi?" Vtedy som sa pozrela na hodinky a boli skoro štyri. Nora. Učenie. Doriti. ,,Prepáč nemôžem sa teraz rozprávať, ponáhľam sa. Musím sa ísť učiť s kamarátkou." Povedala som smutne, lebo ma to mrzelo. Predsa nie každý deň sa môžte rozprávať s vysnívaným chlapcom.

,,Tak dobre, ahoj." Povedal sklamane.
,,Nabudúce zostanem dlhšie. Ahoj." Zobrala som si knihu a odišla z knižnice. V hlave som ticho preklínala Norin nápad s učením. Dobehla som na izbu 116. Zaklopala som a ani nie o sekundu otvorila dvere celá natešená v deravých džínsoch a voľnom tričku. ,,Ahoj, už som myslela že sa neukážeš." Vošla som do jej malej izby celá nazúrená a sadla si na postel. ,,Čo sa ti stalo?"

,,Práve som sa zoznámila s Masonom keď som pozrela na hodinky a už skoro boli štyri. Musela som mu povedať, že sa porozprávame neskôr." Dodala som smutne. ,, Ale no ták. Budeš mať určite veľa možností byť s ním. Pred chvíľou odišla spojka a povedala mi že sa mu páčiš. Žeby láska na prvý pohľad?" Pozrela som sa na ňu. Milo sa usmievala a mne to dodalo nádej že si to u neho vyžehlím. A keď sme sa lúčili tak znel sklamane, a tak sa netvária ľudia ktorí o vás nemajú záujem.