Sad love [Martinus & May]

Časť bez názvu ✌

-4 mesiace neskôr-
Takže už 4 mesiace žijem tu v Miami. Charlieho a Gabby som si veľmi obľúbila. Je s nimi sranda. V škole som celkom zapadla a bijú sa o mňa ako o korisť. Myslím chalanov. 😅
Samozrejme sú tam ako na každej škole nejaké tie štetky.

Pýtate sa, ako som to všetko zvládla? Nie? Aj keď, nie poviem vám to.
Moja osobnosť sa veľmi zmenila. Som teraz človek, ktorý má radosť zo života. Viem si ho užiť. Možno som trocha viac drzá ako sa na mňa hodí, ale nemám s tým problém. Zmenila som svoj imidž, účes. Nikto z môjho starého života by ma nepoznal. A hlavne, nie ON.

-ráno-
Aj s tým budíkom. Tak sa mi dnes nechce ísť do školy. Mám strašnú svalovicu a som dosť unavená. Už 3 mesiace chodím na súťažné plávanie a včera sme mali závody. Ďaľšie budú o týždeň. Strašne sa teším. Prídu tam súťažiaci z rôznych štátov. Jeden štát bude aj LA. Dúfam, že tam nebude ON. Bože, veď on na plávanie určite nechodí. To určite, nie.
Po neviem koľko minútovom rozmýšľaní som sa vybrala do kúpeľne. Urobila rannú hygienu,dala obyčajný make-up a obliekla sa.

Zobrala som si mobil so sluchátkami, dala ich do vačku na svetry. Zhrabla tašku a kráčala dole schodmi do jedálne. Zacítila som nádhernú vôňu palaciniek.
,,Dobré ráno," pozdravila som všetkých, ktorí si už vychutnávali to božské jedlo. Ja vždy chodím posledná čiže nič nové.
Zjedla som svoju porciu, dopila pomarančový džús a išla do predsiene, kde som sa obula.
,,May?" zakričala mama. Pozrela som na ňu a čakala čo povie.
,,S Charliem a Gabby ideme k jej starej babičke. Je v nemocnici. Ak chceš poď s nami. Je to na tebe," jej babičku som už navštívila a je to veľmi milá osôbka. Lenže je v LA a tam ja nechcem už v živote vkročiť.
,,Mami,...veď vieš. LA a tak," mama vedela všetko čo sa tam medzi mnou,otcom a Martinusom stalo.
,,Chápem dcérka. Môžeš zostať teda tu. Tak o tri dni sme späť," len som prikývla,objala ju a pobrala sa do školy.
V triede do ktorej chodím sa cítim príjemné. Okrem jedného blbca s ktorým sedím a provokuje vkuse. No dobre... provokujeme sa navzájom, ale nehľadajte za tým nič viac. S chalanmi som úplne skončila. Proste skoncovala.

Vošla som do triedy a namierila si to do tej svätej, poslednej lavice kde už sedel Henry s nohami na stole. Jediná vec, ktorú máme spoločnú. Vždy pred hodinou si vyložíme nohy na stolík.
,,Čaukoo," bože a už som sa tešila, že dnes neprehovorí.
,,Čau," odpovedala som a zasa namierila svoju pozornosť do mobilu.
Mám vám ho opísať? No dobre, je príliš sexy. Až moc. Ale nie je to žiadny sukničkár. Učí sa dobre tak ako ja lenže je dosť drzý. Vlastne tiež ako ja.

Má blond vlasy. No skôr, biele. A modré oči. Tak ako ja. No super...Až teraz si uvedomujem koľko toho máme spoločného.

No proste je sexy a končí sa debata o Henrym. (Henrim? Neviem 😂)

Začala sa hodina. Dnes celý deň nudný takže vám ho ani opisovať nebudem. Len nudné kecanie učiteľov a spanie na hodine.
Práve som išla do jedálne. No pred vchodom bol obrovský kruh a vnútri toho kruhu bol Henry celý dobitý a Alex najväčší....radšej sa zdržím komentára. Zaujímalo by ma prečo sa Henry nebránil keďže má vyšportovanú postavu, no potom som si všimla ako ho dvaja chalani držia za ruky a on sa nemôže hýbať. Ľudia tu iba povzbudzovali Alexa, pretože Henry odmieta spávať s celou školou.
Preborila som sa cez ten dav a strelila jednu poriadnu takú štipľavú Alexovi. Sem-tam chodím na box, čiže silu v rukách ako-tak mám.
,,Daj mu pokoj lebo sa nezdržím!"
,,Prišla tvoja záchraňkyňa. Si teda slaboch," a Alex sa začal smiať na plné hrdlo. To mu nevydržalo pretože som ho nohou kopla do jeho slabiny. Na chalanov, ktorí držali Henryho som sa nemusela ani pozrieť a už ho púšťali.
Zatiahla som Henryho na schody kde nikto nechodí.
,,Si v poriadku?," áno, možno sa podpichujeme a nemáme práve moc v láske, ale pohľad na jeho tvár mi hovorí, aby som mu pomohla.
,,No...ako sa to vezme," a usmial sa. Pridala som sa k nemu.
,, Ukáž. Ošetrím ti to," a vytiahla lekárničku z batohu. Áno, lekárničku mávam stále po ruke.
Pery mal najviac doráchané. Chudáčik. Sykol od bolesti keď som mu na pery priložila dezinfekciu.
,,Ššššt," a položila dlaň na jeho líce. No rýchlu ju odtiahla ako keby ma to popálilo.
,,Tak je to hotovo," a usmiala sa.
,,Ďakujem ti. Neviem čo by som bez teba robil," alebo skôr čo by som robila ja bez teba. Unudila sa k smrti. Nie! Nemôžem takto rozmýšľať. Vždy keď som v jeho blízkosti som na mäkko.
,,Ešte ťa niečo bolí?" spýtala som sa prvú blbosť ktorá, ma napadla.
,,Pery," povedal skoro šeptom. Neviem čo to do mňa vošlo, ale pobozkala som ho. On sa nebránil. Po chvíli som sa odtiahla a spýtala sa ,,Bolí stále?," prikývol a ja som ho pobozkala znova. Poviem vám pravdu. Vtedy som si určite neuvedomovala čo robím.

Prosím vás, baví niekoho ešte tento príbeh? Číta to niekto? 😅 Neviem či to má zmysel písať, aj keď ma to veľmi baví. Prosím napíšte mi do comm.
Ako vždy, veľmi ďakujem za Vote, ktoré dostanem. 💖
-N 😊