Keeper (SK preklad)-pozastavené!

Chapter 19

Ak čítate tak VOTE, podľa toho pridám novú časť.

Prebudila som sa až na zvuk dažďa ktorý búchal proti môjmu oknu, za ktorým následovala hlasná zlosť hromu. Obloha bola neuveriteľne tmavá, mraky boli šedé a ponúrne, väčšinou bolo počasie jasné a slnečné v dopoludňajších hodinách.
Nenávidím dni ako sú tieto. 
Nie je to len preto, že mám vždy zlú náladu, to nie ale preto, že som musela ísť v takom počasí do školy. Moji rodičia ma nemohli zaviesť, pretože boli príliš „zaneprázdnený“ pripravovaním sa, alebo ako som to volala ja robením kávy a sledovaním ranných správ. 
Rozhodla som sa pre svetlo ružový sveter a tmavé skinny jeans, myslela som len na pocit pohodlia a tepla. Vytiahla som vlasy do copu a aplikovala trochu make-upu. 
Dole som schmatla dve müsli tyčinky a čipsy na obed. Moja mama robila kávu a môj otec varil vajcia na sporáku. Usmiala som sa na mamu, ale neodvážila som sa pozrieť na svojho otca. Rýchlo som zavolala „ahojte“, než som sa vydala von; predtým som schmatla starý čierny dáždnik zo skrine. 
Dážď začal byť silnejší, keď som sa vliekla po chodníku a chladný vzduch septembra ma roztriasol. Pozrela som sa na nohy a všimla si, že mám jednu topánku rozviazanú, rýchlo som sa sklonila aby som si ju zaviazala. Rovno keď som to dokončila, videla som čierne auto pomaly zastaviť vedľa mňa. Otočila som hlavu a zdvihla obočie, keď som videla kto je za volantom. 
Harryho úsmev zaplavil jeho pery, keď stiahol okienko. 
„Myslel som, že by si chcela zviesť.“ 
Bez verbálnej odpovede som otvorila dvere na strane spolujazdca a vkĺzla dnu, rýchlo som zavrela mokrá dáždnik spolu s dverami auta. Zistila som, že je trochu divné, že nešiel von z auta ma vyzdvihnúť, ale toto bolo tiež rozkošné a milé. 
„Ďakujem.“ Zamumlala som a pozrela sa na neho. 

Mal na sebe zdanlivo novú koženú bundu, golier mal zložený perfektne. Jeho vlasy boli trochu viac strapaté, než obvykle. Musím povedať, že to bolo rozkožné. 
„Žiadny problém.“ Žmurkol predtým ako presmeroval svoju pozornosť späť k ceste. 
Ponáhľal sa ulicou do školy , ktorá nie je až tak ďaleko aby sme tam boli do piatich minút. Na parkovisku školy našiel voľné miesto. 
Potom, čo Harry vybral kľúče zo zapaľovania obaja sme sa dostali von. Rukami som sa trápila s dáždnikom aby som ho otvorila. Nakoniec som to urobila a držala ho nadomňou a aj nad Harrym. Harry ho rýchlo schmatol do jeho vlastných rúk.
„Mám to,“ usmial sa.
„Ďakujem,“ zasmiala som sa. 

Potom, čo sme prešli prednými dverami stále prakticky prázdne školskej budovy, všimla som si mojich dvoch priateľov sediacich na svojom obvyklom mieste na drevenej lavici v rohu. 
„Hej, idem sa porozprávať a Laylou a Annou na chvíľu, je to v poriadku ?“ Opýtala som sa a pozrela na Harryho. 
„Hej určite. Ja sa budem snažiť nájsť Mikeyho.“ 
„Ahoj.“ Zavolala som a rýchlo utekala k mojim priateľom, ich oči sa zväčšili akonáhle si ma všimli.

Anna bola prvá, ktorá prehovorila. 
„Harley, prosím, povedz mi, že ste..“ 
„Nie, nič sa nestalo medzi mnou a Harrym.“ Prerušila som ju trochu drsne.  

Jej oči sa zúžili do tenkých štrbín, 
„Prečo mám pocit, že klameš ?“ 
Nadýchla som sa, 
„Prisahám, že neklamem.“ 
„Okej, kam išiel Harry ?“ Spýtala sa Layla, vďakabohu meniac tému.
„Išiel sa porozprávať so svojim kamarátom.“ Pokrčila som plecami.
Počula som, že sa Layla zasmiala.
„On má priateľov ?“
Zužila som na ňu oči. 
„Hej ?“ 
„On jednoducho nevyzerá ako niekto, kto má priateľov, to je všetko.“ Pokrčila ramenami.
„On je naozaj v pohode, keby ste sa snažili s ním porozprávať.“ Odsekla som späť. 
„No, možno by sme sa s ním rozprávali, keby ťa nedržal čo najďalej od nás.“ Layla odsekla. 
Anna zostala ticho celú dobu, všetky jej otázky boli pravdepodobne zodpovedané, bez toho aby musela hovoriť.
„Ja idem nájsť Harryho.“ Povzdychla som si a otočila sa bez jediného slova na rozlúčku. 
Ticho som šla chodbou. Nepovedal, kde presne išiel tak som ho musela hľadať. 

Počula som známy hlboký smiech za najbližším rohom a hneď sa moje pery skrútili v úsmeve. Akonáhle som sa otočila videla som Harryho široký chrbát a Mikeyho oči, ktoré sa dívali na mňa. 
„Ahoj,“ Mikey sa usmial a prehrabol si rukou vlasy. Prikývla som.
„Ahoj,“ Zamrmlala som hanblivo. 
Harry sa otočil a jeho tvár bola napnutá ale keď sa jeho oči stretli s mojimi, jeho rysi zmäkkli. 
„Hej, zlato.“ Usmial sa. 
„Ahoj,“ povedala som znovu, moja tvár je horúca.

„Vidím, že si ma našla.“ Povedal a obrátil celé jeho tak, že stoji oproti mne. Jeho čierne úzske džínsy a obyčajné biele tričko obopína jeho dokonalé telo. Myslím, že si dal bundu do skrinky. 
Neovedomila som si,že som sa na neho pozerala, kým nezačal hovoriť. 
„Všetko v poriadku?“ Spýtal sa. Rýchlo som sa na neho pozrela, bol zamračený a jeho čelo bolo pokrčené.

„H-hej.“ Koktala som, môj hlas sa na konci mierne zvýšil čo spôsobilo, že Harry zvráštil obočie. 
Aj napriek tomu, že som sa nepozerala na Mikeyho vedela som, že si pozerá môj prívesok roztržito. Pozeral sa príliš dlho, potom odvrátil zrak, ale okamžite sa mu rozšírili oči, keď mu to v hlave docvaklo. Pozrel sa na Harryho a zdvihol obočie. 
„Wow, takže vy dvaja ?“ Uškrnul sa a jedným z jeho prstov ukazoval medzi mnou a Harrym. 
Harry sa nervózne zasmial,
„Máme rovnaký prívesok,“ pokrčil ramenami. 
Mikey potľapkal Harryho po chrbte,

„Nechám vás dvoch osamote,“ žmurkol. 
Sledovala som ako Harry prevrátil oči predtým ako presmeroval svoju pozornosť späť ku mne. 
Jeho oči cestovali z mojich očí na moje oči, a potom znova. 
„Tvoje vlasy sú krásne v chvoste.“ Poznamenal.

„Vďaka.“ Usmial som sa.

„Tak vzrušená na dnešný večer?“ Žmurkol.

„Hej, ale budem musieť niečo vymyslieť aby som sa dostala z domu.“  

Harry zvraštil obočie a oči mu stmavli, než sa rozsvietili s nápadom, 
„Je to jednoduché, povedz im, že ideš k nejakej z tvojich kamarátok učiť sa alebo niečo také.“ Pokrčil ramenami.

 Kývla som hlavou na súhlas,

„Hej, to bude pravdepodobne fungovať.“

Harryho úsmev sa vrátil,

„Dobre, budem čakať v aute na rohu ulice.“

„Hej, to znie dobre.“ Usmiala som sa.

Zvonček zazvonil a ja a Harry sme išli do telocvične spolu. Išli sme každý svojou cestou, keď sme sa vydali do šatní, ale stretli sme sa hneď potom, keď sa stretol náš volejbalový tím. Tentoraz sme hrali dva zápasy a prekvapivo sme oba vyhrali.

Hodiny prešli rýchlo a ja som na obede hľadala vysokého, zelenookého chlapca. Nad davom ľudí do jedálne som pri dverách zazrela Laylu a Annu. 
Prišli ku mne a akonáhle sa zastavili Anna začala pripravovať obrovské množstvo domácich úloh. Nakoniec sme sa vydali na naše obvyklé miesto na obede, Anna sedela oproti mne a Layle, ktorá sedela po mojej pravici.

Layla začala rozprávať príbeh o chlapcovi, ktorý sa skoro povracal v triede. Dvadsať minút uplynulo od chvíle, kedy začala a ja som si to uvedomila až keď som sa pozrela na hodiny na zadnej stene. Okamžite som otočila hlavu a pozrela sa na stôl, kde sme ja a Harry sedeli za posledné dva dni. Až na to, že bol prázdny. Pozrela som sa do druhej strany no nikde som ho nevidela. 

Otočila som hlavu späť k Layle práve včas, keď ukončila svoj príbeh. Rozprávali sme sa a jedli po zvyšok 45 minút než zvonček nakoniec zazvonil. Ako som mierila na chodbu, oddeľujúc sa od mojich priateľov ruky schmatli môj sveter a zatiahli ma späť. Moje nohy boli ochotné sa pohnúť, ale akonáhle som počula známy smiech, ktorý nepatrí nikomu inému ako Harrymu som sa otočila. 
„Čo to bolo ?“ Hravo som sa opýtala.
„Chcel som len získať tvoju pozornosť.“ Uškrnul sa. 
„Prečo si nebol na obede ?“ Spýtala som sa.
„Bol som, ale nechcel som ťa otravovať, keď si bola so svojimi priateľmi.“ Vysvetlil. 
„Kde si sedel ?“ Spýtala som sa zvedavo. 
„S Kaden, Mikeyim a Tommom. Sedeli v zadnom rohu jedálne, to je dôvod prečo si ma nemohla vidieť.“
Zrazu zazvonil zvonček a úsmev na Harryho tvári sa zmenil na nudný výraz.
„Stretneme sa, keď zazvoní zvonček, zlato.“ Povedal, keď prechádzal okolo mňa. 
„Uvidíme sa neskôr.“ Zavolala som, ale nemyslím si, že to počul.
Nadýchla som sa vzduchu a bez nadšenia som sa ponáhľala na poslednú hodinu.

VOTE a COMMENT ak sa vám preklad páči. 
Ešte chcem pozdraviť socku cutie-patootie Ahoj Bitch :DD
Love you all xx