MONSTER ||Yoonmin

~2~

Zobudil som sa ako každé ráno. Len..toto bolo predsalen o trochu iné. Vo vzduchu som cítil zatiaľ neznámy pach. Žeby sem niekto zavítal? To predsa nieje možné. Žiadny človek tu nebýva. A toto je rozhodne ľudský pach. Celkom ma to znepokojilo. Snažím sa ľuďom vyhýbať. Prečo? Lebo mi zabili mamu.

Ležím pri stvorení ktorému najviac dôverujem. Pri mame. Otca sme nevideli už mesiac. Nikto nevie čo s ním je. Mama niečo zavetrila. Bola nervózna. Zrazu sa to niečo približovalo. No bolo ich veľa. ,,Uteč". Nerozumel som čo sa deje. ,,A kam? Čo ty?". ,, Ja si s nimi už poradím. Utekaj tam kam ťa nohy zavedú." A tak som sa rozbehol. Bežal som cez les až som sa zastavil na nejakej lúke. Nevládal som. Zrazu bolo počuť výstrel. A posledné zavytie mojej mamy. Lúčila sa so mnou. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

- time skip -

Od vtedy nenávidím ľudí. Najradšej by som ich všetkých rozrhal.

Ten pach sa blížil. Bol som pripravený zaútočiť. Predomnou sa niečo pohlo. Skočil som. No to čo som videl pod sebou ma ohromilo. Bol to chlapec. Najrozkošnejšie stvorenie aké som kedy videl. Mal mentolovo zelené vlasy. Plakal. Zliezol som z neho. Očuchal som ho. Krásne voňal. Otvoril oči. Prevládol ma strach.

,, Kto si?" spýtal sa.

,,To by som sa mal pýtať ja".

,, Som Min Yoongi. Mám 23 rokov. Zomreli mi rodičia pri autonehode a tak som sa prišiel odreagovať sem." Povedal.

,, Čo je to autonehoda?"

,, Ty asi moc o svete nevieš že? Autonehoda je keď si v aute a do niečoho narazíš alebo sa proste stane nejaká katastrofa."

,,Aha"

,, A čo si zač ty?"

,, Som Park Jimin. Mám 21. Ak narážaš na môj vzhlad...som hybrid. Ľudia si myslia že som monštrum. Som vlastne vlk a človek.''

,, Teší ma" povedal.

,, Aj mňa"

Ďaľšia časť je vonku. Venované pre siminkabobkabobovska. Snáď sa ti táto časť páčila.

Annyeong💕