Budem pokračovať v rozprávaní Elissinho,zo začiatku "úžasného" dňa. :D
Bol to pre ňu deň,takmer ako každý iný. Samozrejme,že denne nepadala pred plným autobusom, to nie. Ale keď z neho vystúpila išla si automaticky ráno zapáliť. Ako zvyčajne, došli aj jej kamarátky a následne išli spolu do školy. Deň pre ňu išiel neskutočne pomaly,nakoľko mala dvojhodinovku z matematiky. K tomu sa pridala fyzika a chémia. Takže v podstate najviac nenávidený deň. Po škole išla rovno ku strýkovy domov, keďže tam mali pobudnuť s mamou ďalší týždeň,pretože strážili strýkovho psa. Doma sa poučila na ďalší deň,naobedovala a išla vonku. Každodenná rutina. No keď sa vracala domov stretla na prechode chlapca o ktorom toho už veľa počula. Žiaľ bohu, neboli to najkrajšie veci. Volal sa Sam.
Opíšem Vám ho. 15-ročný chalan vyššej postavy. Na to,že má 15,vyzerá aspoň na 17. Špinavý blond vlasy, po bokoch vystrihané a hore dlhé. Oči zelnkavo-modrej farby.
Napriek tomu ju išiel odprevadiť domov a zarozprávali sa. Spoznali sa bližšie a ona zistila,že nie je až taký hrozný ako o ňom vravia.
Menší poznatok mojej práce. Ukazovať ľuďom,aby neverili všetkému,čo počujú,kým sa o tom nepresvedčia sami.
A takto si Eliss našla ďalšieho kamaráta. Avšak,postupom času nechcel byť už iba kamarát. Eliss bola však po rozchode. Mala v sebe prázdno, ktoré nechcelo odísť. Bola zmätená,no aj napriek tomu povedala nie.
Ale keď videla ako ho to ničí,bolo jej to nesmierne ľúto. Snažila sa mu dohovárať. Nepomáhalo. A tak mu začala hovoriť ako príde lepšia. Bolo jej ho ľúto.Jedného dňa ju zaviedol na miesto,okolo ktorého prechádzala každý deň. To miesto poznala až príliš dobre. Bola to hoci len na prvý pohľad obyčajná brána, no aj napriek tomu sa na nej udialo tak veľa. Priviezol ju na to miesto, kde spoznala nových ľudí. Bála sa. Bála sa odmietnutia, bála sa nenávisti. Bála sa niečoho nového. A zároveň sa bála strachu. Neviem, či to poznáte. Je to zvláštny pocit. Vnútri sa bijete sami so sebou o tom, či sa báť,alebo do toho smelo vykročiť. Bojíte sa sklamania.
Poznámka číslo dva:
Je lepšie ľutovať niečo,čo ste urobili,ako niečo čo ste neurobili.V ten deň sa išlo piť. Začala sa tam s istými ľuďmi rozprávať. Upokojovalo ju to, pretože vedela, že aspoň niekto ju tam prijal. Dorazilo sa na miesto a zábava mohla začať. Nie žeby bola v tom, že bez alkoholu sa zabaviť nedá, to nie, natoľko ju už poznám. Ale urobil som jej tam jeden zvrat. Nerobím to preto, lebo sa rád pozerám na to, ako trpíte. To nie. Mám to v popise práce. Tak ako má smrť v popise práce si brať.
Poznámka naokolo:
Mojou prácou nie je ztrpčovať Vám život. Zle to chápete. Mojou prácou je robiť Vám život pestrejší. Nie fádny. Predstavte si že je všetko len dobré. Nemali by ste skúsenosti. Nevedeli by ste, ake je to vážiť si niečo. Nepoznali by ste smútok. Predstavte si, že Vám napríklad niekto zomrie a vy sa z toho začnete smiať. To nejde.
Mojou úlohou je podkíňať Vás na zem, aby ste sa naučili vstať.
Beriem Vám, aby ste sa naučili dať.A vráťme sa k tomu zvratu. Keď už bola asi viac ako polovica ľudí pripitých Sam zavolal Eliss k sebe si sadnúť. Eliss mala vypité, ale vnímala okolie. Sam nie. Samovi bolo jedno,čo robí, hoci to vnímal. Eliss došla k nemu a pozrela sa naňho. Sam neváhal a pobozkal ju. Eliss sa odtiahla so slovami: "Nie Sam, si opitý"
Túto vetu jej žiaľ bohu pripomínajú všetci do dnes. Ale dnes si už z toho robí srandu.
A je tu otázka. Prečo je to ztrpčenie? Nooo tak Sam jej to začal vyčítať, kvázi. V podstate jej začal vyčítať to, že si ho namotala.Poznámka číslo tri:
Každý chápe veci ináč.Eliss sa s ním na tom veľmi často hádala,kým sa neprestali baviť. Eliss ďalej chodila na bránu a chodil tam aj Sam, len sa nerozprávali. V ten deň, po tej hádke, keď Eliss prišla na bránu, tam bol chlapec, ktorý v ten deň piť nebol.
Skúsim Vám ho opísať. Vyššia postava, gaštanovo hnedé oči a tej istej farby vlasy. Boky vystrihané a vrch tvoria dredy. Volá sa Dylan.
Tohto si zapamätajte, je dosť dôležitý. Na prvý pohľad jej padol do oka. Keď ho prvý krát uvidela,akoby sa niečo stalo. Zrazu jej celý svet zastal a ona nevnímala nič iné len jeho. V tom sa na ňu usmial. Roztriasli sa jej kolená.
Čo je to??
Pýtala sa samej seba. Tak rád by som jej dal odpoveď, ale nemôžem. Nedávala tomu veľkú pozornosť a venovala sa ďalej priateľom.
Približne o 2 týždne neskôr
Eliss odstupom času prišla na to že sa do Dylana očividne zaľúbila. Bol jediný ktorý ju k sebe niečim ťahal, no nevedela čím. Ešte v ten deň sa až príliš začala rozprávať s Louom.
Aj toho vám v skratke opíšem. Lou je vysoký 17-ročný chalan. Má modro-zelenkasté oči a slabo hnedé vlasy.
Eliss bola na tom zle. Ešte v ten večer sedela na okne a znovu,ako každý večer pozerala na nočnú oblohu so slúchadlami v ušiach. A slzami v očiach. Vedela, ža Dylan je niečim zvláštny. A vedela že chce jeho. No bola presvedčená o tom, že on ju nie. A to ju ťahalo ku dnu. A tak spravila jednu osudovú chybu. Začala si pripúšťať že má Loua rada. Veľmi rada. A tým že mala v hlave zmätok, si myslela že je to niečo viac ako rada. Chcela zabudnúť a urobila chybu. Chcela zabudnúť na tie gaštanové oči, v ktorých sa večne strácala, a na úsmev, ktorý vždy vyčaril ten jej. Chcela zabudnúť na lásku k Dylanovi. A myslela, že skutok ktorý urobí jej pomôže.
A tak sa Eliss dala na zlé chodníčky a dala sa do zlého vzťahu.
Dala sa do vzťahu s Louom.
Tak a máme tu ďalšiu časť guys♡ dúfam, že sa páči. Keď tak,sa k tomu kľudne vyjadrite, budem len rada♡ vote aj komentík poteší ♡
Enjoy♡ ○~○ ^^
ESTÁS LEYENDO
Midnight
Novela JuvenilDievča zahľadené do tmy a hviezd, hľadajúc tú najjasnejšiu. Pozrelo na hodiny. 00:00. Pozrelo naspäť na nebo a vyslovilo želanie ... Toto bude môj posledný pokus o knihu. Budem sa venovať len tejto tak snáď sa pridá k dokončeným. Táto kniha bude o d...