Believe Me [Larry FF]

*3*

Povedať, že sa mi nechce ísť na obed by bolo zrejmé. Komu by sa chcelo ísť keď vie čo ho čaká? Úprimne asi nepôjdem. Viem čo ma čaká, ale radšej by som zajtra takýto. Nechcem myslieť čo by mi spravil kebyže tam idem. Veď je chorý! Ktorý človek by robil toto? Iba psychopat, ktorý má niaku poruchu.

S tými myšlienkami som sa vybral domov. Naozaj nebudem trpieť jeho maniere. Sprostý a keď už mám použiť vulgarizmus, jebnutý niesom. Už by som sa mu mal postaviť. Trpel som toho veľa.

Doma som si dal obed, čo mamka stihla navariť, predtým než išla do roboty. Celkom sa čudujem, že ho stihla navariť. Mamka s tatkom pracujú ako právnici. Nemajú na mňa čas, ale keď si ho urobia tak ho strávia so mnou. Nechcú aby som bol zanedbaný.

Keď som dojedol a tanier dal do umývačky, šiel som do sprchy. Nutne som ju potreboval. Potrebujem zo seba zmyť to dnešné trápenie.

Oblečenie som rovno vyhodil do koša na prádlo. Keď som vchádzal do sprchového kútu, lebo vaňa by ma teraz veľmi neuvoľnila, som sa musel obzrieť do zrkadla. To čo som tam uvidel ma vôbec neprekvapilo. Veľká čierna modrina. Prekvapuje ma farba. Zvykne byť modrá. Možno ma buchol silnejšie a toto je výsledok.

S povzdychom som išiel do sprchy. Ako som sa ocitol v posteli neskôr, neviem. A už vôbec netuším, ako som zaspal.

[{***}]

Ráno som sa zobudil pred budíčkom. Celkom prekvapivé ako som prespal včerajšie poobedie a potom celú noc.

S povzdychom som sa postavil a išiel si nachystal veci do školy. V poslednom čase iba vzdychám. Asi preto že sa mi nič nechce. Smutné, ale pravda.

Po nachystaných veciach do školy som sa šiel najesť. Prekvapivo som vedel do seba dostať iba lyžičku cereálií. Zvyknem jesť viacej. Bolesť brucha bola meznesiteľná. Pozrel som sa dole na brucho a videl tam modrinu, lenže väčšiu. Zamračil som sa. Toto sa mi ešte nestalo.

S myšlienkou, že v kúpeľni je niaka masť, som sa tam vybral. Keď som ju našiel, hneď som si ju natrel na brucho. Trvalo mi to omnoho dlhšie keďže pri najmenšom dotyku modrina bolela. Asi preto som prišiel neskoro ako obvykle.

Keď som došiel do školy, a spravil si svoj rituál, som sa vybral do triedy. Aj keď som prišiel neskoro, nikto tam nebol. Teda až na Stylesa. Je divné, že som si ho nevšimol, keďže jeho mračenie bolo vidno cez celú triedu. Obratom som sa otočil a rýchlo sa vybral na záchody. Už som počul ako dupe. Hups. Došiel som tam skôr ako on. Rýchlo som sa zamkol v kabínke. Priamo včas. Keď som dotočil zámku bolo počuť ako sa otvárajú dvere.

"Vylez von, kým ti pekne hovorím a zaobídeš sa bez trestu." Povedal mrazivým hlasom. A celkom kľudný aj keď tam bola štipka nahnevanosti. Aj keď pojem štipka je asi nepresný.

"Nie." Odpovedal som nie príliš sebavedomo. Celé prázdniny som si to sebavedomie budoval a on ho zničí za deň.

"Ako chceš." A s tým som počul veľkú ranu. Asi povedať hups by bolo málo?