Believe Me [Larry FF]

*15*

Zobudil som sa s výkrikom. Slzy mi začali prudko stekať. Bál som sa. Setsakramensky som sa bál. Teda až pokým sa mi neobmotali okolo tela dve silné ruky. Vtedy som začal kričať ešte viac.

Kričal som, plakal som a prosil som o to, aby ma pustil. Odpoveďou mi boli tiché slová útechy. Slová, ktoré ma pomaly ale isto začali ukľudňovať. Nakoniec som sa jeho dotykom poddal a iba tichučko plakal do jeho nahej hrude.

,,Ďakujem."

,,Pre teba všetko. Milujem ťa."

,,Aj ja teba."

,,Povieš mi o čom sa ti snívalo?" Nechcel som. Bola to bolestivá minulosť, za ktorú sa hanbil. Ktorú by radšej vymazal z mojich spomienok.

,,Ty. Ty si sa mi sníval. Zase. Prečo sa to deje? Ja to nechcem veď ťa predsa milujem." Slzy sa valili ako vodopád. Hanbil som sa za to, aký som manžel. Hanbím sa za seba.

,,Už sme to preberali, zlatíčko. To, že ma miluješ neznamená, že si mi odpustil. Aj keď ma to mrzí, viem, že to nie je ľahké. Je to síce niaky ten piatok ale verím, že to prejde. Dúfam v to. Milujem ťa a je mi darom, že ty miluješ mňa." Odpovedal s láskou a nehou v očiach. Ešte viac som sa na neho natiskol hornou časťou tela. Rukami preplietol naše nohy a len tak mi spieval do uška zamilované pesničky. Bol to nádherný okamih. Ale aj tak som musel myšlienkami zapluť do minulosti, ktorá bolela. Bolela, no bola mojou veľkou súčasťou.

~~~~~~~

Po tom, ako so mnou vyjebal,a to doslovne, ma nechal pošpineného na posteli. Už som ani neplakal. Ležal som na posteli a rozmýšľal som.

Už viac krát mi tu hrozilo nebezpečenstvo smrti. Nie raz som si myslel, že je to posledný krát, čo sa nadýchnem. Ale stále som tu. Stále dýcham. A aj keď budem trošku depresívny, radšej by som nedýchal.

Radšej by som bol doma. Doma, kde by som bol sám. Učil by som sa, počúval hudbu a spal. Spánok som tiež nevidel dlhý čas. Teda videl. Ak sa počíta spánok ako odpadnutie.

Ani som si nevšimol, že Styles prišiel. Chytil sa ma tými špinavými rukami. Myslel som si, že chce ešte niečo, poprípade ma zbiť, ale nič z toho sa nestalo.  Prehodil si ma cez plece ako minule a išiel so mnou niekam. Kam, som sa dozvedel až o pár tichých sekúnd, kedy som len vysel na jeho pleci.

Položil ma na podlahu a odišiel. Keď som sa snažil postaviť, bodla ma neskutočná bolesť v zadku. Teda nie v zadku. V celej kostrči. Mal som chuť vykríknuť, no nespravil som tak. Pevne som sa postavil a vošiel som do sprchového kútu. Aj cez tú neutíchajúcu bolesť.

Keď som vyšiel, bolesť bola na maximálnej stupnici, na akej len mohla byť. A omnoho horšie bolo to, keď som vystúpil a šmykol sa. Padal som na zem, jediné čo som vedel urobiť bolo rýchlo zakričať, a potom padla moja hlava o hranu umývadla.

~~~~~~~~
A odvtedy si nič nepamätám. Iba ako som sa zobudil v nemocnici. A Styles bol pri mne.

[{*}]
Nový diel... yay. Dočkali sme sa. Tento diel chcem venovať všetkým, ktorý mi dali aspoň 1 hviezdičku. Cením si toho.
stylinsondaughter001
DuckyJsem
Themirroroflife
Sylvi_Paey
Michaela69loli
Akemi_Nikiforov
nataliesvozilova
vivian816
hokejkaa-11
This_Is_Dream
iamplane

(Pre prípad, že tu niekto nechce byť, napíšte, odstránim vás.)