Celý ten čas som ti verila,
môj voľný čas som ti dávala.
No ty si sklamala,
a kruto ma zranila.
Cez tábor sme sa spoznali,
ten sme si aj užili.
Mali sme spoločnú izbu,
ale nemali sme veľkú podobu.
Boli sme odlišné,
ale sme dobrodružné.
Vybrali sme sa na miesta kam nám bolo zakázané,
tvoje meno je do môjho srdca navždy vyrezané.
Tábor sa skončil a my sme spolu boli aj tak,
myslela som si,že v tom bude nejaky chyták.
Jedného dňa si však stretnutie odmietla,
premýšľala som či si si ma s niekym nesplietla.
Večer si sa na mňa naštvala,
už si sa na mňa neusmievala.
Že ti na mne nezáleží si mi napísala,
v tej chvíli som vedela,že som sa ti zbytočne rozpísala.
Moje slzy na zem padali,
spomienky na teba ma veľmi boleli.
Spomienky na narodeniny,keď si za mnou prišla,
spoza rohu si na mňa vyšla.
Ja som sa od radosti rozplakala,
a ty si mi môj úsmev opätovala.
No tebe už nezáleží na mne,
zase sa cítim bezvýznamne.
