Ten deň prebehol úplne normálne.
Ráno som vstala, naraňajkovala som sa a išla som na vlak. Keď už som v ňom sedela, všimla som si že sa vlak pomaly zaplňuje. Nakoniec si už ani ľudia nemali kam sadnúť, len vedľa mňa zostalo voľné miesto. Dala som si sluchátka a počúvala som hudbu (je hore). Na ďalšej zastávke nastúpila partia chlapov. Obzarali sa, ale nenašli žiadne voľné miesto. Jeden z nich sa začal nenápadne obšmietať okolo mňa. Prosím neprisadni si, prosím neprisadni si, prosím neprisadni si, v duchu som si hovorila. Ale jasné že si prisadol. No super. Nevyzeral moc milo. Ale ako som si ho obzerala, nevyzeral až tak zle - mal hnedé vlasy, značkový batoh, iphone atď. Myslela som si teda, že je celkom v pohode. Ale mýlila som sa. Keď sa na mňa otočil, hneď som zmenila názor. Smrdelo mu z huby, a tvár mal ako nejaky cigán.

ESTÁS LEYENDO
S VETROM VO VLASOCH
Novela JuvenilKeď niekto povie,, cesta vo vlaku " môže vás napadnúť čokoľvek. Napríklad úplne pohodlná cesta alebo strach. Strach napadne väčšinu ľudí pokiaľ nejde o takých ktorý chodia vlakom veľmi často. A taká bola aj Saša. A to je chyba. Nebála sa. SVETLI22