Má to ešte zmysel?

2. Kapitola

2.kapitola

Vyšla som z izby v sprievode Jimmyho a Davida, ktorý na mna nepriateľsky zazeral, zrejme ešte nezabudol na tú vec s obedom. Prešli sme dlhou chodbou s radmi dverí označenými číslami, až sme prišli pred veľké oceľové dvere s nápisom 'miestnosť pre návštevy',ktorý už ani nebolo vidno.

Jimmy ich otvoril a ja som vošla dnu.

Miestnosť bola celá obložená kovovými plátmi a jediný nábytok bol veľký plastový stôl s dvoma stoličkami, na jednej z nich sedel muž.

Vyzeral tak na 50. Bol vysoký a aj cez očividne drahý oblek mu bolo vidieť mohutné bicepsi. Mal krátke prešedivené vlasy, ktoré boli pôvodne zrejme čierne ako polnočná obloha. Malé pery držal úsko späté a cez oči mal čierne slnečné okuliare.

Oprela som som sa o stenu a počula ako Jimmy za mnou zabuchol dvere.

,,Kto ste?"spítala som sa priamo.,,Sadni si, prosím."povedal síce prosím, ale aj tak to znelo ako rozkaz.,,Neodpovedali ste na otázku ."povedala som nekompromisne. Drsne sa zasmial.,,Ten to prístup sa mi páči, sadni si a všetko sa dozvieš."

Na chvíľu som zaváhala, ale nakoniec som si sadla.

,,No konečne, dobre takže mne môžeš hovoriť Pán Brown a teraz ti poviem jeden návrh a vysvetlím veľmi podstatné veci, prosím neprerušujma a otázky si nechaj na koniec."

Mlčky som prikývla aj keď to nebola otázka. Nebudem klamať bola som zvedavá.

,,Viem o tvojej poruche všetko, ale ty nie. To čo máš nie je porucha, ale dar.

Tvoje nadobličky v krízových situáciách vylučujú nadpriemerné množstvo adrenalínu a ty strácaš všetky zábrany, pocítiš, že sa do tvojho tela vlieva abnormálne sila a zaplaví ťa hnev.

Si schopná stáť sama proti presile a vyhrať bez väčšej námahy.

Krvné testy, ktoré ti boli urobené dokázali, že u teba je dar ešte silnejší ako u ostatných odarovaných."

Asi si všimol, že som naňho pri slove ostatný vyvalila oči a tak sa pustil do vysvetľovania.

,,Áno, dobre si počula ostatní. Je Vás do hromady 8. To ma privádza k návrhu.

Čo by si povedala na to, keby som ťa tak ako ostatných adoptoval a spolu by ste plnili úlohy čo Vám zbadám, mala by si samozrejme úplnnú slobodu a dostatok finnancí."povedal a zvedavo na mňa pozrel.

Zaujal ma znelo to úžasne a to s tým darom som si myslela už skôr, on mi to lem potvrdil.

,,Čo za úlohy máte na mysli?"spýtam sa zvedavo.

,,Vedel som, že sa to spítaš. Nebudem ti klamať budú to vraždy a lúpeže. Trestné činy a pod. bude vás hľadať polícia aj keď nebudú vedieť ako vyzeráte, ak by sa vás náhodou pokúšali zatknúť nepodarí sa im to kôli vašemu daru. Tak čo berieš?"

Nezaváhala som ani na chvíľu.,, Áno." Povedala som s istotou.

DÚFAM, ŽE SA PÁČILO, VOTE ALEBO COMMENT POTEŠÍ.