Chlapec od piana (sugakookie)

1. Som tvoj hyung

Už je to nejaká doba odkedy chlapec menom Min Yoongi vstúpil do môjho života a obrátil ho naruby. Je to presnejšie 2 roky 5 dní 3 dni 4 minúty a 46 sekúnd.

Bolo to, keď sme sa presťahovali zo Seoulu do Busanu. Prvýkrát som ho stretol, teda skôr začul ako hral na klavíri.

Bože, doteraz si pamätám ako mi búšilo srdce. Zamiloval som sa do neho a chcel s ním stráviť zbytok svojho života. Miloval som ho.Aj ho stále milujem. A vždy budem.

Z očí sa mi vykotúľali slzy a pomaly začali tiecť po mojich lícach dole. Sklopil som hlavu a srdce mi zovrelo, keď ma zaplavili spomienky:

Pred dvoma rokmi:

Prechádzal som chodbou v novej škole a snažil sa nájsť riaditeľňu. Bol som vystresovaný, pretože som skoro neprišiel načas a bol som absolútne stratený.

Zastal som na konci ďalšej chodby v nádeji, že niekde uvidím nápis riaditeľňa ale ono nič.

Nakoniec som sa zhodol, že sa vydám chodbou doprava. Premýšľal som nad tým, čo bude až sa tam dostanem, keď vtom ma zo zamyslenia vytrhli nádherné tóny klavíra.

Zastal som a obzrel sa okolo seba aby som zistil, odkiaľ idú. Stál som uprostred chodby, kde bolo niekoľko študentov a po stranách chodby sa nachádzalo niekoľko tried. Pristúpil som k prvej, opatrne nazrel cez okienko dnu a zostal stáť v nemom úžase.

Priamo oproti mne sedel pri klavíri nádherný chalan. Pri pohľade na neho sa mi srdce splašene rozbúšilo a kolená začali podlamovať. Ten chalan mal mentolovo zelené vlasy, oči mal zatvorené a rukami voľne behal po klavíri. Sem tam nakrčil čelo alebo sa pohol do strany.

Popravde, v tej chvíli som nebol schopný ničoho, len na neho hľadieť.

Bol nádherný. Skusol som si spodnú peru a snažil sa zabrániť červenaniu. Áno, som na chalanov. Odkedy? Na starej škole som mal najlepšieho kamaráta, ktorý mi po rokoch priateľstva vyznal lásku. V tej chvíli som nevedel ako zareagovať, predsa len sa nestáva každý deň, že by Vám najlepší kamarát vyznal lásku. A preto, keď ma pobozkal tak som ho nechal. Nechal som ho ma bozkávať, objať okolo pása a nechal som ho ma k sebe privinúť. Sám som nevedel prečo. Ale keď sa odo mňa odtiahol a pozrel mi do očí, moje srdce sa pri ňom splašene rozbúšilo a chcel som aby pokračoval. Ale ako najväčší idiot som potom utiekol. Doma som sa potom rozplakal a nadával si do debilov. V tej chvíli som to ešte nevedel. Vedel som iba jedinú vec, že sa mi to páčilo a chcel som aby pobozkal opäť. Ale stále som si hovoril, že by sa to nemalo. Na ďalší týždeň som sa mu vyhýbal, i keď to bolo ťažké, ale zozačiatku sa mi to darilo. Na konci týždňa si ma ale odchytil na chodbe a odtiahol na záchod. Vzpieral som sa mu, pretože sa opäť dostavil ten pocit, čo som cítil keď ma bozkával. Pýtal sa ma prečo som sa mu vyhýbal, či to má niečo spoločné s tým bozkom. Ja som len pokrútil hlavou a ďalej pozoroval jeho plné pery. Lákali ma, ale hanbil som až moc na to aby som urobil prvý krok. A preto, keď si to on po chvíli všimol a usmial sa tým jeho nádherným úsmevom, moje srdce sa rozbúšilo ešte rýchlejšie. Pomaly sa ku mne sklonil a svoje pery jemne pritisol na tie moje. Chvíľu len zotrval ale potom nimi začal jemne hýbať. Tento krát som mu už bozky opätoval, teda tak ako som vedel. Bolo to prvýkrát, čo som sa bozkával. Nešikovne som ho objal okolo krku a jednou rukou prehrabol vlasy. On ma objal okolo pása a pomaly sa ku mne prisunul tak, že medzi nami nezostal žiaden priestor. Len zozadu stena, na ktorú som bol natlačený. A takto sa to začalo. Chodili sme spolu rok , ale potom mi rodičia jedného dňa povedali, že sa sťahujeme. Keď som mu to povedal, nahneval sa a pohádali sme sa. A aj rozišli. Avšak noc predtým než sme odišli sa mi vyškriabal do okna a začal sa mi ospravedlňovať. Popri tom sme sa obaja rozplakali a sľúbil mi, že sa mňa počká. V tú noc zostal u mňa, ale nič sa medzi nami neudialo. Mal som čerstvých 16 a on mal rovnako.