Chlapec od piana (sugakookie)

16. Prípravy na večer

Keď som konečne došiel do Domu bolo skoro päť hodín. Kým som došiel domov bolo štvrť. Doma som sa len rýchlo najedol a do ruksaku pobalil potrebné veci. Na zastávku som došiel nejak o pól a aby toho nebolo málo, tak autobus meškal.

Keďže som nemal kľúče, natiahol som ruku a zazvonil. Chvíľu som čakal, prestupoval z nohy na nohu, a potom sa dvere konečne otvorili. Stál v nich Hoseok, ktorý sa smial a keď ma zbadal hneď sa ku mne vrhol.

,,Jungkookie!" Zvolal a objal ma.

,,Ahoj," odzdravil som ho. Nasledoval som Hoseoka dovnútra. Zatvoril som dvere za sebou a v chodbe som sa vyzul. Neubránil som sa myšlienke, keď som tu bol prvýkrát. Ako sme tu stálu všetci natlačení na sebe, ja pri Yoongim a ako Hoseok zapínal poistky.

,,Kde sú ostatný?" Spýtal som sa.

,,Taehyung a Namjoon hrajú videohry a Yoongi spí," odpovedal.

,,Spí?!" Zvolal som prekvapene. Teraz spí? Veď je poobede. No, skoro večer.

Hoseok len so smiechom pokrčil plecami. Spolu sme sa vybrali do obývačky odkiaľ boli počuť zvuky strieľania a nadávok.

,,Ahojte," pozdravil som ich. Taehyung a Namjoon sedeli na zemi, každý mal v ruke ovládač a oči prilepené na obrazovke.

,,Ahoj," odzdravili ma zborovo, ale pohľad od obrazovky neodtrhli. Závisláci, zasmial som sa.

,,Dáš si niečo na pitie?" Spýtal sa ma Hoseok.

Otočil som sa k nemu. Stál vo dverách a pohodlne sa opieral o zárubňu. ,,Stačí voda, ďakujem,"

Hoseok s prikývnutím zmizol a ja som sa pozrel po obývačke. Na gauči ležal Yoongi. Ležal na boku, oči mal zatvorené takže spal. Dlhé zelené pramene z ofiny mu padali do očí. Prsty na svrbeli ako som mu ich chcel odhrnúť a pohladiť ho po jeho tvári. Takto keď spal tak vyzeral ako anjel. Bezchybná, bledá tvárička ako z porcelánu.

,,Nech sa páči," vytrhol ma z premýšľania Hoseok, ktorý mi priniesol pohár z vodou.

,,Ďakujem," zobral som si od neho pohár a sadol si na jedno z kresiel. Hoseok si sadol vedľa mňa a obaja sme niekoľko minút v tichosti sledovali Taehyunga s Namjoonom. Neviem čo hrali lebo nikdy som neobľuboval videohry, ale podľa toho čo som videl som usúdil, že nejakú striekačku. A podľa častého Namjoonovho nadávanie vyhrával Taehyung.

,,Ha! Mám ťa!" Zvolal Taehyung a z telky za ozval zvuk výbuchu.

,,Ach!" Zamrnčal Namjoon a položil ovládač. Taehyung sa na neho zazubil a potom sa otočili k nám.

,,Yoongi spí?" Spýtal sa prekvapene Taehyung. Vyvalil som na neho oči. To nevie?

,,Hej už skoro hodinu," odpovedal Hoseok. Všetci sme na neho pozreli a akoby to Yoongi cítil, zmraštil čelo a otočil sa na chrbát. Dlhé pramene ňu už nepadali do očí, ale stále sa mračil. Čo ak sa mu sníva niečo zlé? Nemali by sme ho zobudiť?

,,Čo budeme robiť?" Spýtal sa Taehyung.

Pre zmenu sme všetci pozreli na neho. Ja som potom svoj pohľad premiestnil na Hoseoka a čakal na jeho odpoveď.

,,Neviem. Ale tak môžme si rozdeliť izby. Aspoň to budeme mať vybavené," povedal a my sme súhlasne prikývli.

,,Len treba zobudiť Yoongiho," dodal menej nadšene.

S Taehyungom sme na seba nechápavo pozreli a vtedy zborovo Namjoon a Hoseok povedali:

,,Ja nie!"