Keď Snívam

Kapitola 1

Na Neptúnu bola ako každý deň veľká zima. Obyčajní Ľudia zo Zeme by na nej zamrzli. Vírilo to tam, ľudia z Neptúnu už na to boli zvyknutí, nerobilo im to žiadne problémy. Vamma, dievča s bledomodrou kožou, sa prechádzalo po ceste na Neptúnu  a sem-tam niekoho pozdravila. Naraz na ňu niekto zakričal. 

„Ahoj, Vami!" Bola to jej kamarátka Sara. Teda, aspoň si to Sara myslela, Vamma ju v skutočnosti neznášala.

„Eh, volám sa Vammia, nie Vami, to nemám rada." Odpovedala Sare Vamma. Prešla vedľa Sary a ponáhľala sa preč, čo najďalej od nej. Sledovala okolný svet, a v mysli, možno aj naozaj sa pousmiala. Takto si predstavuje každý deň. Chladný, studený, a tmavý.  Kráčala zamyslená, keď zakopla o niečiu nohu. Znechutene sa pozrela, kto jej buď podložil nohu, alebo snáď ona zakopla po ceste, a dotyčný za to nemohol? 

„Ehm, ahoj, volám sa Ellie. A prepáč," povedalo dievča, o ktoré Vamma zakopla. Ellie vyzerala celkom nezoriantovane. Veď akoby nie, na Neptúnu nemala čo robiť. Je to iba sen, tu nemám čo hľadať, pomyslela si Ellie. Vamme v ruke zažiarili iskry, pripravená dievča udrieť. Nakoniec sa iba chladne zadívala dievčine do očí. 

„Prepáč," Ešte jedenkrát zopakovala Ellie. 

„Počula som, nemusíš mi to miliónkrát hovoriť. Prepáč, prepáč..." Vamma sa snažila rozprávať kľudne, bolo však v jej hlase počuť, aká bola podráždená. Modrá koža takmer splývala s modrými vlasmi, ktoré jej padali do očí. Upravila si vlasy, a melancholicky si dievča premeriavala. Nachvíľu od nej odvrátila zrak, a keď sa chcela pozrieť na ňu a niečo jej povedať, Ellie už tam nebola. Zvláštne, pomyslela si Vamma.

Ellie sa zobudila vo svojej posteli. Bolo slnečno, každý sa teraz mohol iba usmievať. Bol to zvláštny sen. Všetko bolo tak reálne. Cítila zimu, ktorú by asi v sne necítila. A to dievča, bolo dvakrát také reálnejšie. Netušila, že to všetko sa stalo naozaj. Postavila sa z postele a išla do kúpeľne.

Takže, dúfam, že sa páčilo,

Ahoj!