Keď Snívam

Kapitola 2

Keď Ellie prišla do kúpeľne, uvidela tam svoju mladšiu sestru, Daniell. Mala iba šesť rokov, zatiaľ čo Ellie mala dvanásť. Daniell bola prváčka, stále sa usmievala. Ako celá rodina. A ako Ellie.

„Mami, už sa zobudila!" Zakričala Daniell, len čo Ellie zočila. 

„Dobre, zlatko! A ty, Ellie, prečo si tak dlho spala? Budili sme ťa asi päť minút," Povedala matka z kuchyne.

„Neviem, len som mala zvláštny sen," odpovedala Ellie a objala Daniell. Daniell sa zachichotala a bežala sa prezliecť. 

„Dobre, ale ak neskoro prídeš do školy, bude mi to jedno," Aha. Škola. Až teraz jej to došlo. Po tom sne takmer zabudla, čo sa deje v realite.vEllie v kúpeľne viacej premýšľala, ako sa umývala. Najskôr si vodou opláchla tvár, potom pridala krém, učesala si vlasy. Trvalo jej to dlho, ten sen jej nedal pokoj. Prečo na sebe cítila chlad? Prečo vyzeralo byť to dievča také reálne? Rýchlo na seba hodila oblečenie, zobrala tašku a prezula sa. Utekala do školy. Už aj tak meškala aspoň dve minúty.

Vamma po príchodu zo školy prišla domov úplne zničená a podráždená. Cítila sa tak zle. Dôvodom bolo takmer úplne všetko, čo sa dnes stalo. Bola naštvaná, a taktiež sa premáhala na telesnej a hodine mágie. Neptúnská škola, asi aj jediná v jej kraji, Mingumerskom kraji, kde Vamma bývala, mala tvrdé podmienky a hodiny tam vymeškávať nemohla. Po vstupe do železnej bytovky, ktorá chránila ľudí pred víchricami, Vamma tresla aktovku na zem a sadla si do železného kúta.

„Čo ti zas je?" Veďla Vammy prešla jej matka, menom Monica a slabo sa na Vammu pousmiala.

„A čo si myslíš, že čo? Že to mám také jednoduché?" Odpovedala Vamma a uvelebila sa na svojej posteli.

„Vždy si nájdeš nejaké výhovorky. Ty prefíkaná líška. A tak som ťa snäď nevychovala, alebo áno? Líška môže byť akurát tvoj brat," chytila chlapca, asi okolo dvadsať rokov, za ucho a potom ho pustila. 

Tak, to by bolo asi pre dnes všetko, prepáčte že to bolo také krátke. A ešte niečo, mám pokračovať?

Ďakujem.

Liana.