It's Hard

Chapter 4

Žmúrila som do silného nemocničného svetla. Bolo tu ticho. Snažila som sa posadiť.

,, Nie April, musíte ležať." povedal starší doktor. Poslúchla som. ,, K-kde som?" koktala som.

,, Na jednotke intenzívnej starostlivosti, zlatko." povedala setrička s nechutne falošným úsmevom. ,, Tvoji bratia a sestry sú už umiestnení v detskom domove." pokračovala. Naplo ma.

,, A čo ja? " spýtala som sa zachrípnuto. ,,Bohužiaľ, nie je tu žiadny detský domov nad 15 rokov." sklamane pokračovala sestrička. Zvesila som plecia. ,, Ale April, nemusíte sa báť, matka vám zanechala nejaké peniaze. " povedal doktor a podal mi obálku. Prekvapilo ma to. Boli sme chudobní, neviem s kade nabrala aspoň nejaké peniaze. ,,A April, vy môžte rozhodnúť o vašej budúcnosti." hovoril zamyslene doktor. Nechápala som prečo mi vykal, veď mám len 16.

,,Ako?" nechápala som. ,, Buď vás dáme do novej rodiny alebo začnete žiť svoj vlastný život." usmial sa doktor. ,,Zlatko, teraz ťa necháme chvíľu osamote, aby si si to mohla premyslieť." žmurkla na mňa setrička a ja som sa na ňu vďačne usmiala. Keď odišli otvorila som obálku. Najprv som si myslela, že vidím dvojmo. Bolo tam 10 000 € a dve kreditné karty. Nevedela som s kade by mama nabrala toľko peňazí. Bolo tam ešte niečo. List. List od mami.

April, dcérka moja, viem, že som nebola dobrá mama. Teraz, keď tu už niesom postaraj sa o seba, o tvojich súrodencov sa neboj. Si už moje veľké dievča. Ak si už dostala tento list, poslúchla si moju radu a utiekla od toho tyrana. Bola som už chorá, veľmi chorá. Trpela som chorobou, veľkej zrážanlivosti krvi. Stačí, že ma len niekto silno udrie a moje cievy sa upchajú krvou až prasknú. Buď silná, viem, že ty sa nestratíš. Si statočné dievča. Peniaze sú všetky tvoje. Milujem ťa a vždy budem, aj keď ty ma asi nenávidíš. Odpusť.

Tvoja mama.

Rozplakala som sa. Až teraz som si uvedomila ako ma moja mama milovala. List som si prečítala niekoľko krát a schovala ho naspäť do obálky. Bola som rozhodnutá. Kúpim si domček, alebo bytík hneď keď ma pustia z nemocnice.

***

,, Zbohom April, buď statočná!" lúčila sa so mnou sestrička Bergit. ,, Ahoj." usmiala som sa na ňu a ona ma tuho objala. ,,Keď budeš niečo potrebovať, zavolaj mi." zašepkala a pustila ma z objatia. S Bergit sme sa stali za tie 2 mesiace dobrými kamarátkami. Pomohla mi nájsť malý domček na okraji mesta. ,, Jade!" rozbehla som sa za ňou. ,, April!" objala ma. ,, Dobrý deň pán Finner a pani Finnerová." slušne som sa pozdravila. ,, Ahoj, April. Vyzeráš skvele." nadšene povedala pani Hela. Mala pravdu, po modrinách a ránach nebolo ani stopy. Finnerovci ma odviezli až pred môj nový dom. ,,Ďakujem vám za všetko." objala som tetu Helu a uja Roberta. ,, Nemáš zač, zlatíčko." usmiali sa na mňa. ,, Jade, my sa vidíme čoskoro v škole." objala som ju. Odomkla som dvere môjho nového domu. Bola som tak šťastná, až sa mi tomu nechcelo veriť. Bol luxusne zariadený. Nábytok mi pomohla vybrať Bergit. Vybalila som si oblečenie, ktoré sme boli s Jade nakupovať do obrovskej skrine. Potom som sa osprchovala a prezliekla. Bolo 7 hodín večer. Čas zavolať súrodencom. Adoptoval si ich mladý bezdetný párik. Sú spolu šťastný a ja za nimi môžem hociedy prísť. ,, Apriiiil!" zbotovo zakričali. ,,Ahojte lásky." potešila som sa. ,, Už ťa pustili z nemocnice? " opýtala sa Trish zvedavým hláskom. ,, Áno." povedala som. Potom sme už museli končiť lebo niekto zaklopal na dvere. Zlakla som sa. Čo keď to bude otec?? Ešte stále je na slobode. Naskočili mi zimomriavky. Nasťastie to nebol on. ,, Ahoj nová susedka." veselo sa na mňa usmial krásny chlapec s hnedými vlasami vyčesanými dohora. ,, Ahoj." začervenala som sa. ,, Ja som Liam,bývam hneď oproti." usmial sa a podal mi kytičku kvetov. Bol sympatický. ,, April, April Linderová."

Zarazil sa. Áno, celý Londýn už vedel, že môj otec je nezvestný vrah. ,, Rád ťa spoznávam." povedal a zastrčil mi pramienok hnedých vlasou za ucho. ,, Ja tiež. " venovala som mu úsmev.

,, Ak ti to nevadí, ja už pôjdem spať. Som vyčerpaná. Dnes ma pustili z nemocnice." zosmutnela som. ,, Jasné v pohode. Viem, čo ti otec robil. Mrzí ma to." sklopil zrak. ,, To nič." povzbudila som ho úsmevom. ,, Dala by si mi ešte tvoje telefónne číslo?' začervenal sa. ,, Jasné." nadiktovala som mu ho. ,, Tak dobrú April." zamával mi.