It's Hard

Chapter 25

Skleslo som sedela na posteli a ticho, ktoré prevládalo v mojej izbe, prerušovali moje tlmené vzlyky. Nikdy by som sa s ním dobrovoľne nevyspala. Nechcelo sa mi veriť tomu, čo sa stalo. Toto mal byť začiatok môjho nového života, lepšieho života, ale namiesto toho sa zo mňa stala ešte väčšia troska. Kiežby som Simona nikdy nespoznala, to ON mi komplikuje môj zložitý život. Potriasla som hlavou, aby som zahnala tie zlé myšlienky a zotrela si slzy. Mala som ešte dostatok času, kým pôjdem s Aidenom von, a tak som sa rozhodla, že si pôjdem obzrieť nejaký byt, v ktorom by som začala bývať. Postavila som sa išla som do kúpeľne, kde som sa upravila a pobalila si veci. V spálni som sa prezliekla a veci zo skrine so si pobalila so veľkej tašky. Na chodbe sedel Simon a pobavene na mňa hľadel, bez slova som ho však obišla. Chytila som si taxík a poprosila vodiča, aby ma zaviezol na úrad.

***

Usmievavému taxíkarovi som podala prepitné zamierila do obrovskej haly. Ľuďmi sa to tu len tak hemžilo.

,, Želáte si niečo? Vyzeráte byť zmätená." prehovorila na mňa staršia slečna, ktorej som bola veľmi vďačná, lebo nebyť jej, tak sa tu stratím.

,, Prosím vás, nedávno som sem pricestovala a chcela by som si kúpiť nejaký byt." zdvorilo som povedala.

,, Ta to ste tu správne," usmiala sa ,, Poďte za mnou prosím."

Plná napätia som ju následovala, až do jej kancelárie.

,, Posaďte sa, prosím." povedala a ukázala na jedno z kresiel. Bez slova som si sadla a sledovala ju, ako sa hrabe v nejakých papieroch.

,, Vaše meno?" spýtala sa, no neodtrhla pritom oči od akých si papierov.

,, N-n-oah McWillsová." zasekla som sa a ona sa na mňa zamračene pozrela.

,, Dobre, Noah, zajtra sa stretneme tu o 9 ráno. Mám pre vás nejaké byty." povedala.

,, Dobre, ďakujem." vďačne som povedala a odišla z jej kancelárie.

***

,, Ahoj Noah." privítal ma Aiden a objal ma.

,, A-hoj." napäto som ho pozdravila, keď som zistila, že Simon nás pozoruje. Čo do pekla zas chce?!

,, Poď."povedal a chytil ma za ruku. Premohol ma zlý pocit, ale podarilo sa mi zahnať preč. Doviedol ma pri veľké čierne auto a galantne mi otvoril dvere. Bez slova som nasadla a rozmýšľala kam asi pôjdeme.

,, Pôjdeme do Central parku." povedal akoby mi čítal myšlienky. Prekvapivo som naňho pozrela.

,, Alebo chceš ísť niekde inde?" smutne sa spýtal.

,, Nie, Central park je skvelý nápad." rýchlo som odpovedala a jeho pery sa roztiahli do širokého úsmevu.

Cesta ubehla v tichosti.

,, Ták a sme tu."prerušil ticho a zaparkoval. Vystúpila som z auta a obzerala som si tú krásnu prírodu.

,, Je tu pekne, však?" spýtal sa, keď si všimol ako si to tu obzerám.

,, Krásne," vydýchla som, ,, Také v Londýne nemáme."

Zachechtal sa a chytil ma za ruku.

Keď sme už boli unavení z toľkého chodenia, vyčerpaní sme zašli do blízkeho bufetu. Sedeli sme na barových stoličkách a pokecávali, keď nás vyrušil uštipačný hlas: ,, Chlapče, bufet nie je ideálne miesto na rande."

................................................................................................................................................................................

nová :))

VOTES&COMENTS

- Ester