Biela Smrť

Sivé šťeňa

Nasledujúce ráno sa zobúdzaš, až keď ťa slniečko hreje na bielom kožúšku. Máš hlad, no nie je nikoho kto by ťa nakŕmil. Hodiny a hodiny sa motáš okolo brloha.Slnko je už vysoko na oblohe, keď sa odhodláš opustiť svoje stanovisko. Potuluješ sa po lese. Počuješ spievať vtáky vysoko v korunách stromov. Vidíš veveričku ako hopká okolo stromu. Snažíš sa k nej nenápadne priblížiť. Hlad ťa ženie dopredu. Zakrádaš sa, rovnako ako to robia dospelé vlky. Uši nastražené, každý sval na tele napätý.Pozoruješ. Robíš krok za krokom. Pohybuješ sa precízne, ako skúsený lovec. No zatiaľ si len šteňa a tak si nevšimneš, že sneh už odkryl lístie. To pri tvojom kroku zaševelí. Veverička ťa zbadá a vyskočí na strom v rovnakom okamihu v akom si sa ty odrazila od zeme. Čert to ber. Nabudúce budeš rýchlejšia. Keď nemôžeš uhasiť hlad aspoň sa napiješ studenej vody z potoku. Páli ťa v papuľke, ako keby to bolo sklo. Od hladu sa ti krúti hlava. Keď tma začne vypĺňať stromy, vrátiš sa k miestu kde bol brloh. Snáď sa ukáže mama, alebo aspoň niektoré z vĺčat.Nič však nevidíš. No počkať.... Ako keby si začula slabé zakňučanie. Nie, to sa ti muselo len zdať. No kňučanie sa ozve zas. Tam niekde je ďalšie vĺča! Musí byť! Odhodlane začínaš hrabať, ako kedysi, keď si sa len šantila. Zvuk sa ozýva čoraz zreteľnejšie. Narazíš na labku, no ty hrabeš ďalej. Zúbkami schmatneš kožuch a ťaháš, mocne sa zapierajúc labkami. Podarilo sa! Vytiahla si jedno z vĺčat. Ešte žije. Podarilo sa ti vytiahnuť tmavé, chlpaté a poriadne premrznuté čudo. No v skutočnosti je to tvoja sestra. Má podobne svetlú srsť, len na mieste krížov má je tmavší fľak. Ľahneš si k nej a snažíš sa ju zahriať. Oblizuješ jej ňufáčik.Mesiac vychádza nad kopce, keď sa tvoja sestrička začína preberať. Bála si sa,že to nezvládne. Pomaly, s vypätím všetkých síl otvorí dve krásne žlté očká a pozrie sa na teba. Je slabá, no zvládne to. Cítiš to v kostiach.Ty ju nenecháš umrieť. Na snehu je vám ale zima. Musíte si nájsť lepší úkryt.Potiahneš sestričku za kožuch a donútiš ju aby sa postavila. Spraví pár neistých krokov. Spadne. Opäť jej pomôžeš na nohy. Nenecháš ju tu. Postaví sa a neisto kráča za tebou. Po pár sto metroch nájdete úkryt. Skalný previs. Nefúka ti tam na chvost a je tam príjemne. Od veľkého vyčerpania zaspíte. Upadáš pomaly do ríše snov, no so strachom o svoju slabú sestru. Bojíš sa, že noc neprežije a že ráno nájdeš len jej bezduché telíčko.