Biela Smrť

Nora

Slnko sa pomaly akoby rozospato vydralo na oblohu a začala ťa štekliť na nose. Zobúdzaš sa ako prvá. Sestrička zatiaľ žije. Počuješ  jej chrapľavý dych a vidíš s akou námahou sa jej dvíha hruď. Nádych a jemný výdych.  Obe ste na kosť vyhladované. Nie je kto by sa o vás postaral. A tu v horách zima nikdy neustupuje. Sneh vždy pokrýva kopce ako biela perina. Stromy sú obťažkané snehom a voda v rieke je chladná. Slniečko ostáva po celý rok nízko. Vidíš ako sa tvojej sestre zachveli viečka a s akou námahou dvíha zrak k tebe.  V tých malých žltohnedých očkách sa zračí strach, hlad a utrpenie. Nemôžete ostať pod previsom. Zahynuli by ste tu. Musíte si nájsť potravu. Vedieš sestru horou a ona sa potkýnavo snaží držať tvoje tempo. Si veľmi hladná, na nič iné tvoj vlčí mozog nedokáže myslieť. Zrazu zacítiš zvláštny pach. Nos spustíš na zem a pozorne vôňu sleduješ.  Tvoj skvelý čuch vás doviedol k zajačiemu brlohu. Strčíš doň hlavu a vyplašíš zajačicu, ktorá sa s piskotom vyrúti von. Nič to preto, mladé zajačiky toľko šťastia nemali a stali sa pochúťkou pre teba a tvoju sestru. Doplnili vám nutne potrebnú energiu. Vďaka tomuto šťastiu máte o niečo väčšiu šancu na prežitie.  No deň sa kráti a musíš nájsť pre seba a sestru úkryt. Ešte je slabá  a nemusela by na mraze vydržať. Potuluješ sa po lese. Zdá sa to byť bezcieľne hľadanie a slnko sa čoraz viac blíži k západu. Začína sa zmrákať. Tma pomaly vypĺňa kmene stromov,  medzery v korunách a pohlcuje les. Tesne predtým ako sa úplne zotmie si predsa len niečo našla. Opustenú líščiu noru. Je malá ale pre dve vĺčence útulná. Poskladáte sa dnu a tvoja sestrička hneď od vyčerpania zaspí. Ty však spať nemôžeš a tvoje žlté oči žiaria v sotva preniknuteľnej temnote. Občas zastriháš ušami , keď sa ozve sova alebo pukanie halúzky. Hora žije a prihovára sa ti storakými zvukmi. Vábi ťa, no zároveň ti naháňa strach. Sestra vedľa teba pokojne odpočíva.  Položila si ňufák na labky a snažila sa zaspať. 

Pár týždňov ste ostali v nore a jej okolí. Živili ste sa všetkým čo ste našli. Zvyškami po iných predátoroch, uhynutými zvieratami ktoré už nemali dosť síl a podľahli mrazom  sem tam sa vám podarilo uloviť myš.  Chrbty sa vám zdvíhali a nohy mocneli. Začali ste sa pomaly podobať na skutočné vlky. Už vás pramálo spájalo so sivými guľami niekedy dávno v brlohu. Zmocneli ste a najmä zmúdreli. No nora a aj strana lesa od rieky vám už boli malé  Museli ste ísť ďalej. Museli ste prekročiť rieku a vedeli ste to.