Not you! (Texting)

9.🍌Tinus🍌

"Marcus vypadni, vždy musíš vyhrať čo chceš, no ONA nie je hra, neznášam ťa, vieš si predstaviť ako sa cítim?!?! Keď bude mať Bell kúpeľňu od krvi je to tvoja vina!!" Počula som hlasité vzlyky a spustenú vodu.. Vedela som, čo chce urobiť presne takto som riešila svoje problémy kedysi aj ja...
"NIE! MARTINUS OTVOR PROSIM NEROB TO" Zkríkla som a snažila som sa otvoriť dvere
"Bell?" Jeho hlas zrazu klesol..
"Prosím otvor, nechcem aby sa ti niečo stalo"
"Tebe na mne záleži? Choď za Macom určite ta čaká"
"Ale ja som tu pre TEBE, prosím otvor mi kým urobíš niečo čoho budeš ľutovať.."
"Na to už je asi neskoro..." povedal pri čom mi otvoril dvere...

Bella
Nemohla som tomu uveriť... Ako si to mohol spraviť, nečo vo mne sa v tej chvíli prelomilo, ako keby som prišla o niečo dvolezite..
"Nie..." On len na mňa pozrel zo slzamy v očiach, tie jeho oči.. Vraždila by som pre jeho oči..
"Prepáč... Je mi to ľúto..." Stále na mňa pozeral tými jeho čokoladovými očami, zrazu ma z mojich myšlienok vytrhol Mac..
"Je šetko v poriadku?"zakričal na čo som len zakričala hlasne " Áno" a zamkla dvere do kúpeľne v ktorej sme sa nachádzali my dvaja..
"Čo ti je ľúto?" Nechápavo som sa ho spýtala.
"Že som ťa sklamal.." Založil si hlavu do dlaní.. Sadla som si k nemu a objala ho, tak silno ako keby som ho už mala vidieť poslednýkrát..neviem čo to do mňa vošlo, on ma len stlačil a ja som následne zaborila hlavu do jeho ramena... Zrazu sa ale prudko odtiahol a zasičal od bolest. Rozplakala som sa... Neviem prečo proste to na mňa prišlo bolo mi to všetko ľúto, asi mi na ňom predca len záleží....
"Nie prosím neplač." Zdvihol mi hlavu a pozrel sa mi do očí.. Na čo som si všimla jeho dorezané ruky a rozplakala som sa ešte viac...On ma len obímal takto sme tam sedeli možno 5 minút no potom som vstala a vlepila mu (nie silnú len takú aby to ucítil)..Pozrel na mňa nechápavím výrazom a chytil sa za líco.
"Auu" Čo som spravil, povedal a mierne sa pousmial.
"Že sa ešte pýtaš" Hodila som na ňho zabíjacky výraz, potiahla ho k umývadlu a chcela mu to vyčistiť.
"Nie! Urobím to sám.." Povedal
"No prosím" Založila som si ruky na hruď...
"Musíš ísť preč"
"To určite, neverím ti.."
"Ale.."
"Žiadne ale."Zastavila som ho a zobrala mu ruku.
" Na 3...2..." A kým som stačila dohovoriť zpustila som silný prúd vody na jeho ruky
"Ahhhhhh!!!!" Zkričal a hodil sa na zem. Zvíjal sa tam od bolesti..
"Pozri sa na mňa" Povedala som s nádejou, že sa ukľudní... no on začal kričať ešte viac.. Nemohla som to tak nechať veď by všetci pribehli.. Tak som zakročila... Chytila som ho za hlavu, zavrela oči a POBOZKALA som ho... Zrazu som sa ocitla na zemi a na mne ležal ON....Áno spadol na mňa začali sme sa z plného hrdla smiať..

Martinus
Ona ma pobozkala? Či len blúznim zo straty krvi?! Neverím... Toto je najšťastnejší moment môjho života, no to som nevedel čo ešte príde.....

Hope you like it like it💕
Zajtra ďalšia kapitola🔥