Dreamcatcher

Ruža

Kvetinová vôňa ruže venovanej,
slepá láska duše milovanej.
Lupene šarlátové hodvábne a sýte,
zahaľujú tajomstvá kvetu skryté.

Tŕne bodajú prsty nežne zvierajúce ruže,
dámu karmínovú pusťte, nuže.
Ako lupeňom odkvitajú sily,
stonky viac už vody nepili.

Chradne, puká, potichu zamiera,
tŕne však oddane do dlaní zadiera.
Dusí sa a na zem skleslá hlávku skláňa,
otvára sa ruži nebeská brána.

Prečo krásne tak krátko trvá?
Prečo mladosť odchádza tak rýchlo prvá?
Prečo sila opúšťa tak jemné kvety?
Prečo z farby zmývajú sa naše svety?

Tak ako ruža v kolíske dlaní,
sčernela sťa lístie pri padaní.
Azda navždy zamrie, azda raz sa vráti, čo ak vôňa ruží navždy z nosov sa nám stratí?

Mesiac svieti na tajomné lupene,
hľadím na malú ružičku s ľútosťou skľúčene.
Bola krásna, krajšou nám v pamäti zostávaš,
keď vetrom už na kusy posledne zamávaš.

Krásne sa rodí, krásne žije,
napokon však všetko v matke Zemi zhnije.
Pamäť a srdce opíja sa vo večnej nádhere,
tie sýte jemné lupene, tie mocné tŕne, z pamäti nezodere.