Naozaj len sen?

.

Šla som cestou do mojej obyčajnej strednej školy,slúchatka v ušiach,pesničky zapnuté.Klasická cesta,deň ako každý iný.Teda aspoň som si to zo začiatku myslela.Vošla som do triedy.Videla som všetkých mojich spolužiakov.Keďže som nemala náladu ,sadla som si do lavice a položila hlavu na stôl.V tom sa ku mne niekto ozval.

,,Hej Tereza!Žiješ?"spýtal sa ma jeden s tajomných.Tajomných preto, že skoro nikto s našej triedy nepoznal ani len ich mená.

,,Čo chceš?!"snažila som sa...fakt som sa snažila byť milá.

,,No prepáč,že mňa a moju CREW zaujíma či žiješ..."už chcel odísť...

,,Ach...áno,žijem.Len nemám náladu..."povedala som mu na rovinu.Až pokiaľ nezazvonilo,rozprávala som sa s nimi.Majú tam Marka,Toma,Lucy,Elizabeth a takého menšieho postiha Dana.Zistila som,že nie sú až taký zlý ako by si o nich človek myslel.Dnes prekvapivo všetci sedeli na všetkých hodinách.Bolo mi to čudné ,ale zároveň som sa potešila.Na obede si dokonca sadli vedľa mňa a snažili sa ma rozveseliť z mojej blbej nálady.Vlastne ako keby zastupovali moju najlepšiu kammrátku Lindu,ktorá nebola v škole.Po škole ma zavolali von.Dlho som váhala či ísť ,alebo neísť.Predsa len sú to feťáci.Zavolala som Linde a poradila som sa s ňou.Nakoniec som sa rozhodla ,že pôjdem,predsa len dnes mi nič celý deň neponúkli tak prečo by to malo byť inak.Tak som zavolala Markovi ,že stretnutie platí.Dohodli sme sa,že o pol hodinu sa stretneme všetci šiesti. Rýchlo som sa šla dať do poriadku a niečo som zjedla....Keď som šla za nimi mala som blbý pocit ale ignorovala som to...Zvítali sme sa.

,,Ahojte,"zvítala som sa s nimi.Správali sa rovnako ako v škole.Vtedy som si uvedomila,že sa nemusím ničoho báť.Zašli sme najprv do nejakej uličky.V tej uličke boli dvere.Vošli sme dnu.Bolo tam priblížne 10 ľudí ,ktorí pili,fajčili,húlili a robili podobné veci.My sme si sadli do jedného boxu.Prišiel k nám niekto ako časník a spýtal sa nás,čo si dáme.No mne prišiel skôr ako drogový díler.Nebola som ďaleko od pravdy.

,,No čáu Carlos.Počuj ,prines nám našu klasiku,ale nie 5 krát ale 6 krát.Diky,"povedal Mark tomu podivnému čašníkovi.

,,Ale čo...máte novú parťáčku?"opýtal sa a pohľad strhol na mňa.

,,O tom potom kamoško.Zastavím sa ešte u teba,"povedal Mark.Ešte chvíľu sa s ním rozprával.

,,O čom tu hovorí?Aká klasika?"spýtala som sa potichu Lucy.

,,Ach dievča,ty nie si v obraze ,čo?Klasika.Každému jeden pohárik vodky,jeden balíček cigariet a jeden sáčok mariuhany,"vysvetlila mi to.Ja som na ňu pozerala s otvorenými ústami.No hneď som sa prebrala.Začala hrať hlasná hudba.Všetci sa postavili a začali tancovať.Elizabeth sa ma snažila stiahnuť zo sebou.Nakoniec som vyhrala a ostala som s Danom za jedným stolom.

,,Hej,poďte,"zavolal na nich Dan.

,,Čo chceš?Prečo nás rušíš?"nahnevane na neho kričal Tom.

,,Došla objednávka vy hlupáci,"vysvetľoval Dan a všetci sa na neho okamžite prestali hnevať.Rozdelili si každý svoju kôpku.Najprv vypili pohárik vodky.

,,No tak Tereza,vypi si..."ponúkala mi Lucy pohárik s vodkou.

,,Nie ja nechcem,ďakujem."

Lucy to samozrejme hneď všetkým vykecala.

,,Tereza nechce piť,"vykríkla na všetkých.Všetci do mňa začali hučať,aby som to vypila,že sa nemám ničoho báť,vraj to je len jeden pohárik.Tak som to nakoniec urobila.Vypila som pohárik.Zostala mi hnusná chuť v ústach a tak som ju musela zapiť prvou vecou, ktorú som našla. Zhodou okolností to bolo nejaké pivo ale tá nechutná pachuť v ústach zmyzla.

,,No a teraz dáme menšiu zmenu.Cigarety počkajú,dajme si najprv marihuanu,"vyhlásil Tom,ktorý mal očividne väčšiu chuť na marihuanu ako na cigarety.No a v ten moment som sa už začala báť.Všetci si otvorili sáčok,marihuanu dali do papierika,ktorý skrútili ,zapálili to a začali fajčiť.

,,No tak Tereza,zase začínaš?Veď si daj.Neublíži ti to,"vysvetľoval mi Dan.Všetci na mňa začali tlačiť.Nemala som na výber.Vytiahla som sáčok marihuany,otvorila ho,marihuanu dala do papierika,ktorý som skrútila, nakoniec som to zapálila a...

,,Áááá!!!"zobudila som sa.Okamžite ku mne pribehla mama a začala sa ma vypytovať čo sa mi stalo a prečo tak skoro ráno kričím.

,,Mami...sníval sa mi sen,"hovorila som celá rozklepaná.

,,Tereza,ukľudni sa,nadýchni sa a pokojne,"ukľudňovala ma mama.

,,Vieš,tí naši divný spolužiaci o ktorých nič nevieme ,že?"vyrozprávala som jej celý príbeh, ,,mami,mne sa to nepáči.Bojím sa,že mi niečo urobia.Bojím sa ,že sa to jedného dňa stane,"rozplakala som sa na maminom ramene.

,,Terezi,neboj,nestane sa to ak tomu nepodľahneš.Ty si ešte máš možnosť vybrať či chceš byť ako oni ,alebo nie.Ak chceš,ubrániš sa tomu."