V tom liste bolo:
"Milá Camyllia!
Si úplne úžasný človek. Keby som ti vtedy v parku nepovedal čo ku tebe cítim tak by som teraz stál pri tebe ako dobrý kamarát, ale pochopil som že ťa potrebujem ku životu. Si kyslík ktorý potrebujem pre život. Si šťastie ktoré mi dáš len ty. Vlastne ty si moje všetko. Veľmi ťa ľúbim dievčatko moje. Princezná moja nádherná ďakujem za všetko si to najlepšie čo ma stretlo. Veľmi ťa ľúbim zlatko."
Naveky Marko
Preboha zložila som list naspäť do krabičky otočila sa ku Markovi povedala som mu Naveky a dala pusu. Veľmi ho to prekvapilo že som zareagovala takto ale opätoval mi pusu. Mali sme pol-hodinovú prestávku tak ma Marko počkal pred triedou zatiaľ čo ja som si bola do tašky po cigarety. Vyšli sme vonku a trochu mnou otriaslo, bola zima. Marko si to všimol objal ma okolo pliec a išli sme ku skupine s ktorou sme stáli aj ráno na tom istom mieste kde teraz. Vybrala som si Slimku zatiaľ čo si Marko vytiahol už svoje cigarety. Triasli sa mi ruky keď som ju zapaľovala taká mi bola zima. Zvyčajne keď dofajčíme ostaneme ešte pred školou chvíľu kecať, ale keďže si Marko všimol že mi je zima sme išli hneď dnu. Objala som môjho princa dala mu pusu a odišla do triedy. Nela sa akurát rozprávala s Johnom- s našim spolužiakom, všimla som si že ju chytá za zadok a ona sa len smeje. John je vysoký na hnedo opálený má čierne vlasy a hnedé oči. Nie je zlý ale Nela by si vedela nájsť niekoho lepšieho. Začala sa hodina a zastupovali nás tak som sa išla porozprávať s Nelou. Nela je vysoká štíhla baba s dlhými blond vlasy po zadok. Je taká istá ako ja.
"Nela?" ozvala som sa
"Áno Camy?" otočila sa na mňa a usmiala sa
"Páči sa ti John?" opýtala som sa. Nela sa zatvárila kyslo a odpovedala
"Ani nie čo ti to napadlo?" opýtala sa ma stále s tým kyslím výrazom na tvári
"Ja len že som vás vlastne teba videla ako sa usmievaš tomu že ťa chytá za zadok akú hru s ním hráš?" opýtala som sa, prižmúrila oči a usmiala som sa. Nela mi úsmev vrátila.
"Je to obyčajný debil jasné že s ním nič nechcem mať len ho tak skúšam vieš." usmiala sa žmurkla na mňa a odišla. Mala som Nelu rada. Je to moja kamarátka predsa už od škôlky je mi verná a ja jej tiež.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Tak ľudia toto je tretia kapitola života Camyllii. Ku druhej kapitole som nič nenapísala nebolo treba. Ľudia ďakujem sa hviezdičky alebo ako sa tomu hovorí.
Ahojte.
