Azkabanský strážca (slash)

20. kapitola 1

Rozhodol sa.

Dospel k presvedčeniu, že musí kráčať ďalej aj za cenu obetí, ktoré by mohli... rozhodol sa prijať tú moc, ktorá prechádzala jeho žilami, ako nezmieriteľná sila, ako láska, vždy keď zavrel oči cítil jej moc, cítil jej vplyv na celé svoje telo, ktoré akoby sa zbavilo istej nebezpečne lákavej strnulosti.

No bol tu aj on a jeho sľuby. Jeho strážca, ktorého nikdy nedokáže celkom vymazať zo svojho vlastného...

Podnietili ho k tomu tie posledné správy o tajnom pozastavení jeho procesu o úvahách, či nemá byť odsúdený bez súdu tak ako sa to svojho času podarilo pri Blackovom prípade, vtedy to kvitoval, bolo mu jedno či je vinný alebo nie, nenávidel ho viac než...

Hlavne kvôli tomu jedinému okamihu, kedy... Nechcel ani len pomyslieť na tú možnosť, že by... na to, že vtedy to bolo tak blízko, že by Black... bol to len okamih, len možnosť, no dosť silný na to, aby ho znenávidel na celý život.

Počul aj zmienky o tom, že sa uvažuje o jeho tajnej poprave, čo bolo omnoho nebezpečnejšie než.

Za istých okolností by to možno aj prijal, život bola príťaž, bolo to preňho bremeno, ktoré sa snažil niesť statočne, aj keď všetko či chcel sa väčšinou rozplynulo na prach, bojoval ďalej, aj keď ho tisíckrát prekliali a nenávideli, bojoval ďalej...

Preto sa rozhodol, že si dá ešte jednu šancu, že poslúchne toho starého blázna, ktorý bol vždy a vždy ochotný mu odpúšťať, vždy odpúšťame tým, ktorých milujeme, našim priateľom vždy dokážeme odpustiť, ak prejavia snahu a... no musíme vedieť odpustiť aj sebe, odpustiť si zlyhania, ktoré k životu patria.

On si tie svoje možno raz odpustí, no nie dnes, dnes urobí všetko preto, aby ukončil akékoľvek váhanie.

Preto si sadol to toho postoja, v ktorom cítil každý nerv vo svojom tele, do postoja, ktorý ho prinútil aktivovať v sebe novú moc mágie, ktorá sa preliala jeho telom a žilami, ako silná vlna.

Severus Snape bude slobodný, no zároveň aj zomrie, nech všetkých, aby si mysleli, že zomrel po uhryznutí toho prekliateho hada, použije tú moc, aby zmazal pravdu a nahradil ju tým, čo si aj tak väčšina z nich želá...

Celé svoje bytie sústredí na to, aby sa tá myšlienka dostala všade, aby za jednu jedinú noc... bola kliatbou, ktorá ich prinúti, otvoriť tie dvere... kliatbou, ktorá zničí aj všetky záznamy o jeho uväznení, bolo to bolestivé, pálivé, no zároveň aj horúce, horúce ako slnko, ktoré mohlo jeho telo spáliť, no zároveň mu dať aj nový život.

Nový život, ktorý bude cítiť, keď prejde tými stenami a vstúpi do anonymity, nikdy predsa nechcel vyhrať túto vojnu pre seba, ale pre tých hlupákov a obmedzencov, ktorých musel učiť, no ani jedno z nich nebolo jeho dieťaťom, svojím spôsobom ich však vychovával, svojím spôsobom im však ukázal tú nespravodlivosť života, ktorej budú musieť skôr či neskôr čeliť.

Mágia sa sústreďovala v jeho tele, čoraz hlbšie, čoraz prudšie, čoraz silnejšie, až bol ňou, až takmer videl ako ho obklopuje, ako biele svetlo, no nie ako láska, ako tma, no nie ako temnota...

A potom im odpustil, nie sebe, ale im, odpustil im všetky urážky, odpustil im všetku nenávisť, ktorá sa okolo neho v posledných rokoch zhromažďovala, odpustil im všetko to pohŕdanie a dal svojim myšlienkam nový ...

Nerozhodol sa, čo urobí s Potterom, rozhodnutie o tom čomu bude veriť ponechal naňho, naňho nesústredil svoju mágiu, tak ako na svet, tak ako na svet, do ktorého narážala v silných vlnách, v ktorých by sa mohol utopiť.