Sedela som v škole s iPodom v ušiach a neprítomne som hľadela pred seba, tváriac sa, že nespím, až kým do mňa nedrgla Karen.
„Ako dlho si spala?“
„Tri hodiny,“ pozrela som na ňu a srkla som si z termohrnčeka, v ktorom som mala kávu. U Avy som jednu vypila, ale vzala som si aj do školy.
„Ty si nepoučiteľná. Si jediný tanečník, ktorého poznám, ktorý takto nedodržiava disciplínu, životosprávu a funguje ti to. Nechápem,“ krútila hlavou.
„Som umelec, čo ti poviem,“ zasmiala som sa a tresla som hlavou o lavicu. Vôbec sa mi nechcelo počúvať tie žvásty, čo hovoril profesor. Naozaj neviem, na čo nám je teória, keď by sme mali trénovať.
Po prednáške som sa stretla s Edwardom, ktorý na mňa čakal pred aulou. Keď som ho zbadala, usmiala som sa naňho a objala som ho.
„Vyspatá?“ spýtal sa a ja som so smiechom pokrútila hlavou.
„Ani trocha.“
„Dalo sa to čakať, keď ste prišli tak neskoro. Mala si sa učiť,“ pozrel na mňa prísne.
„Ja som sa učila. Dokonca som na teba aj čakala, aby si ma vyskúšal, ale dlho si nechodil,“ pozrela som naňho smutne.
„No... bol som v knižnici a zdržal som sa tam,“ vysvetlil mi. „Ale môžem ťa vyskúšať teraz. Odpadla nám hodina a zistili sme to až v škole.“
„Super, ja mám práve voľno,“ šťastne som sa naňho usmiala a šli sme si sadnúť k nášmu stromu, kde sme sa rozložili a Edward ma skúšal z tých strán, ktoré som sa stihla naučiť. Nepotreboval k tomu dokonca ani moje poznámky. Len sem tam do nich pozrel a opravoval ma automaticky, dokonca mi hovoril aj to, čo som tam nemala.
„To nie je možné, veď tento predmet ani neštuduješ a si lepší ako ja,“ sťažovala som sa. „Môže byť niekto takto dokonalý?“
„Ja nie som dokonalý, El.“
„Ale si, si inteligentný, krásny, rozhľadený, si úctivý ku všetkým, vyznáš sa vo všetkom, pomáhaš ľuďom, vždy si tu pre mňa a...“ zrazu som sa zasekla, lebo som sa bála, že poviem, niečo, čo nebudem môcť vziať späť a čo pokazí náš vzťah. Edwarda som mala veľmi rada. Bol pre mňa nesmierne dôležitý. Cítila som pri ňom pokoj. Krotil môj temperament a bral ma takú, aká som. Vždy ma podporil a stál pri mne, nech som robila čokoľvek. „Si proste dokonalý,“ usmiala som sa naňho a hovorila som si, že som mala radšej byť ticho. Edward sa na mňa krásne usmial.
„Nie som dokonalý, Ella. Vôbec nie,“ povedal a potom zmenil tému. „Inak v kine ide druhá časť nášho filmu.“
„Fajn. Cez víkend? Teda zajtra,“ zasmiala som sa, keď som si uvedomila, že zajtra je sobota.
„Super, teším sa,“ usmial sa a pozrel na hodinku. „Mala by si ísť, o desať minút ti začína hodina,“ upozornil ma.
„Už bežím,“ zdvihla som sa. „Vidíme sa na obede?“
„Jasné, maj sa.“
Počas hodiny mi prišla správa od Edwarda, že musí ísť k lekárovi, tak som šla na obed s Paty. Zistila som, že Andrew seká dobrotu a celý čas ju prosí o odpustenie. Rozobrali sme, či sa k nemu vráti alebo nie a potom som šla do telocvične, kde sme mali mať tréning. V šatni mi zazvonil mobil. Pozrela som, kto mi volá a rozosmiala som sa. Na displeji svietilo Tvoje kučeravé šťastie
„Ella?“ ozval sa z druhej strany Harryho hlas.
„Ahoj Harry,“ pozdravila som potešená tým, že naozaj zavolal.
YOU ARE READING
Don't let me go
FanfictionMôžete milovať dvoch ľudí naraz? A môžete na lásku zanevrieť tak veľmi, že keď k vám znova príde, ani si ju nevšimnete? Jeden človek, de tváre a strach povedať pravdu a jedno dievča, ktoré sa bojí priznať, že láska predsa len môže existovať. Ava sa...
