„Vstávaj, už je koniec,“ začula som nejaký hlas a keď som otvorila oči, zbadala som Edwarda, ktorý krútil hlavou, Avu, ktorá sa smiala a ďalších dvesto študentov, ktorí vychádzali z auly.
„Tak rýchlo?“ spýtala som sa rozospato.
„Komu rýchlo, komu pomaly. My sme nespali tri hodiny, ale počúvali sme doktora,“ povzdychla si Ava.
„Akého doktora? Bol tu doktor?“ pýtala som sa neprítomne a ona sa rehotala.
„To je len jeho titul, Ella,“ pozrel na mňa Edward a pousmial sa.
„Aha. Okej. Sorry, ale v noci som sa učila, mám test z folklóru.“
„Test?“
„Hej, musíme vedieť aj teóriu. Neviem načo. Ja chcem len tancovať. A spievať. Nepotrebujem vedieť, že v roku 1867 bolo vymyslené... čo to bolo?“ zamyslela som sa a uvedomila som si, že si nepamätám absolútne nič.
„Prečo si si to opäť nechala na poslednú chvíľu?“ spýtal sa ma Edward.
„Neviem?“
„Lebo je už taká, veď ju poznáš,“ pozrela Ava na svojho brata. „Školu nerieši.“
„Riešim. Jej praktickú časť a niekedy aj teoretickú,“ hájila som sa.
„To stačí, však?“
„Absolútne,“ usmiala som sa nevinne. „Bežím, lebo nestihnem. Vidíme sa na obede,“ zamávala som im a rozutekala som sa k triede.
Sadla som si na zem pred miestnosť, kde sme mali folklór a rýchlo som si chcela prebehnúť poznámky. Zrazu som mala pocit, akoby som ich nikdy predtým nevidela.
„Ahoj,“ prisadol si ku mne Chris. „Pripravená na Ledgera?“
„Načo naňho?“
„Skúša,“ pozrel na mňa akoby som sa práve prebudila, čo vlastne bola pravda.
„Nemal byť test?“
„Mal, zmenil to dnes ráno, zistil som to len od predchádzajúcej skupiny.“
„Do kelu,“ šepla som.
Skúšanie dopadlo strašne. Keď videl, že si nie som istá niektorými vecami, tak ma už dorazil úplne. Bolo mi z toho nanič.
„Ella, tancuješ ako bohyňa a spievaš krásne čisto, čo som počul od kolegov. Prosím, začni sa učiť, aby som ti nemusel zhoršiť známku,“ poradil mi.
„Známky nie sú všetko.“
„To je pravda, ale sú dôležité,“ pozeral na mňa. Mal s nami aj hodiny tanca a bol skvelý tanečník. Teóriu nás vyučoval namiesto jeho otca, ktorého poprosili, aby šiel prednášať na jeden semester do Štátov.
„Ale ja nie som flákač, len trocha nestíham v poslednom čase.“
„Ja viem, že nie si flákač. Túto odpoveď nebudem brať do úvahy a vyskúšam si ťa o týždeň,“ povedal.
„Ďakujem,“ usmiala som sa naňho.
„A nenechaj sa rozptyľovať,“ zakričal za mnou, keď som už vychádzala. Jemu sa to povie celkom ľahko.
„Tak ako?“ spýtal sa Edward, keď som došla k stolu.
„Namiesto testu nás skúšal ústne a ja musím odpovedať budúci týždeň znova, lebo som sa doplietla, zasekla a vlastne som sa nič nenaučila,“ povzdychla som si smutne a prešla ma aj chuť do jedla.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Don't let me go
FanficMôžete milovať dvoch ľudí naraz? A môžete na lásku zanevrieť tak veľmi, že keď k vám znova príde, ani si ju nevšimnete? Jeden človek, de tváre a strach povedať pravdu a jedno dievča, ktoré sa bojí priznať, že láska predsa len môže existovať. Ava sa...
