Darkness maybe lightness

Zistenie pravdy

Viem, že to moc ľudí nečíta, ale snáď sa to zlepší. Ďakujem aj za tých pár ľudí, ktorý si tento príbeh pozreli. 

Týmto Mishelle skončila rozhovor, plakala hneď ako si Barrack všimol, že jeho manželka plače objal ju a pobozkal. Dievčina to celé brala s pochopením, vedela čim si Mishelle prešla sama to zažila, keď jej uniesli sestru. Keď sa Mishelle ukľudnila dievča začalo hovoriť. 

Dievča: " Viem ako ti je sama som to zažila, keď mi uniesli sestru, rodičia sú pre mňa ako temné zákutie."

Ako si dievča myslelo ani jeden z dvojice nepochopil, čo tým myslela. Tak sa aj spýtali dievča začalo vysvetľovať. 

Dievča:" Prepáčte je to pre mňa citlivá téma, ale budem sa snažiť vám to vysvetliť, takže rodičia prepadli liekom a pervitínu, udrogovali sa na smrť, brat mi zomrel pri autonehode, sestru mi uniesli už nemám nikoho, celá rodina mi umrela, ale to najhoršie bolo, keď mi umrel dedko s ním som mala najbližší vzťah, hovorili sme si všetko umrel na rakovinu." 

Obidvaja na dievča pozerali so súcitom, chápali aké to muselo mať dievča ťažké, no mali ešte jednu otázku, ktorá ich trápila už od začiatku.

Barrack:" Prečo ti každý hovorí dievča a nehovoria ti menom?" 

Dievča:" Moje meno je už mrtvé."

Ako si myslela znovu nepochopili slová záhadného dievčaťa. A tak znovu začala vysvetľovať.

Dievča:" Moje meno je už mrtvé preto, že už nič nemám stal sa zo mňa iný človek som Nathaly, Bella je už dávno zakopaná 2 metre pod zemou."

Zo slov záhadného dievčaťa až zamrazilo. Nechceli si to priznať, no Barrack ľutoval že ju zavolal. Bolo jasné, že dievčina mala psychické problémy. 

Barrack:" Tak dievča nepôjdeme už?" Odpoveď dievčiny zarazila všetkých, mysleli si, že dievčina sa len nevie vysporiadať so smrťou jej rodiny, ale ako sa neskor ukázalo nebolo to tak, pretože to bola ona, ktorá zabila svoju rodinu. Už neverili vlastným ušiam to dievča pôsobilo tak milo, no pritom to bol stelesnený zabijak. 

Barrack:" Volám políciu." Ako si myslel dievča dostalo nejaký záchvat zlosti a do všetkého kopala, vrieskala tak veľmi, že ju museli počuť aj susedia. Polícia prišla o nejakých 5 minút, dievčinu vzali a umiestnili do väzenia. Každý deň ju tam chodili pozerať Barrack s Mishelle, čím viac tam chodili tým viac bola lepšia. Lieky už brala pravidelne a o 5 rokov už bola plne zdravá. Vedeli, že tým riskujú ale riskli to a vzali si ju ku nim domov. Ako čas plynul dievča sa začlenilo do normálneho života Barrack s Mishelle jej ukázali krásy sveta, bola nimi celá uchvátená ba zabudla aj na to prečo je vlastne tu. Všetko to mala naplánované, teda až na tých policajtov. Bolo jej ľúto, čo hodlá spraviť, ale bohužiaľ nemala na výber. Preto raz v noci keď už obyvatelia domu spali vzala Barrackov mobil a vytočila číslo, ktoré si pamätala naspamäť. Po pár zazvoneniach to zdvihol známy hlas. Bol to chlapec, ktorému každý hovoril len jedným menom, ale to meno ho dokonale vystihovalo. Bol to syn všetkých pekiel, každý sa ho snažil obchádzať, ale naše dievča malo podpísaný rozsudok. Buď zomrú oni, alebo dievča. A kedže dievča umrieť nechcelo rozhodla sa. Preto Lucianovi povedala to čo povedala, ale v zápätí to aj veľmi kruto oľutovala. 
V médiách je fotka Luciana.
Pokiaľ chcete vedieť, ako bude príbeh pokračovať môžete dať vote alebo coment.