Prvý raz sme prežili stratu pamäti - amnéziu - na našich obrazovkách už pred troma rokmi. Z chladného severu prišla mrazivá adventúra , ktorá nás v pohľade z vlastných očí zobrala na životnú jazdu. Prebudili sme sa v tajomnom sídle zahaleným oparom strašného tajomstva a pomaly sme mali možnosť rozpletať jeho nitky, pričom nám po chrbte behali zimomriavky. Intenzívny, no najmä zábavný strach bolo to, čím Amnesia vynikala. Báli sme sa veľmi, ale zároveň aj radi.
S trochou nadnesenia by sme mohli povedať, že prvá Amnesia bola hrou, s ktorou v balení mali prichádzať aj balíky plienok. Hustá hororová atmosféra dýchala z každého pixelu a nič podobné sme už nemali šancu nikde inde zažiť. Aj preto boli očakávania po ohlásení druhej časti vysoké. Možno až príliš. Švédi z Frictional Games prebrali úlohu produkcie a za vývojom stojí britské štúdio The Chinese Room (). To so sebou prinášal potenciál zachovania pôvodnej atmosféry a prepracovania naratívnej zložky. Ten sa však vytráca do prázdna a ukazuje sa, že nadviazať na kvality pôvodnej hry je pre autorov nesplniteľnou úlohou.
Na scéne je hlavný hrdina s amnéziou, nachádza sa vo veľkom a prázdnom sídle, z hmly sa vynárajú tajomstvá, ale aj hrôzy minulosti, no aj napriek tomu sa pri hraní Amnesia: A Machine for Pigs necítite tak, ako by ste sa mali. Aj napriek tomu, že sa hra snaží tváriť ako originál, tak už prvé chvíľky strávené v nej dávajú najavo, že niečo nie je úplne v poriadku. Herné mechanizmy nevyvolávajú želaný efekt, strach sa nedostavuje a vy hrou vlastne len plynule plávate, než aby ste ju prežívali.
Je snáď len jediná vec, ktorá v Amnesia: A Machine for Pigs funguje v priebehu celej dĺžky na výbornú a tou je príbeh. Balansuje na pomedzí reality a halucinácioe a hrdinu v ničom nešetrí. Nie je to len osobná honba za vyslobodením sa zo spleti tajomstiev chýbajúcej pamäti, ale aj postoj k spoločnosti a jej posunu vpred po kostiach a lebkách tých, ktorí padli za obeť pokroku. Začiatok 20. storočia bol sprevádzaný nádejou a strachom zároveň. Začínal nový vek, človek ovládal silu pary a elektriny, čo boli hlavné prostriedky napredovania. Hra sa pýta: "Za akú cenu?"
A Machine for Pigs je stroj. Stroj na prasatá, ktoré sa bezmyšlienkovito ženú na porážku, aby poslúžili niekomu inému. So zásterkou továrne na spracovania mäsa ho zostrojil Oswald Mandus po tom, čo sa vrátil z katastrofálnej cesty do Mexika. Horúčkové halucinácie zmenili jeho pohľad na svet, ktorý chce teraz svojským spôsobom zachrániť pred sebou samým, pred budúcnosťou a to aj za cenu najvyššej obete. Jeho snaha kulminuje na Silvestra v roku 1899. Vtedy sa do jeho roly vžívate vy, bez spomienok, len s túžbou nájsť vlastné deti.
Aj keď samotný príbeh vás láka a je asi najlepším aspektom hry, tak jeho narácia v surrealistickom svete často trochu kolíše. V priebehu postupu sa doň ponárate prostredníctvom niekoľkých kanálov. Nachádzate útržky svojho denníka. V nich sa prelína súčasnosť, minulosť, ale aj budúcnosť a halucinácia, takže si musíte „upratovať" jednotlivé segmenty príbehu. Po ceste narážate na rôzne preludy, vizuálne aj zvukové, ktoré vám ukazujú segmenty stratených spomienok. A nakoniec je tu tajomný hlas na druhom konci telefónu. Netušíte, komu patrí, pomáha vám, ale na oplátku od vás niečo chce. Dostáva vás stále hlbšie a to v prenesenom aj doslovnom význame.
Hnus. Jedno slovo, ktoré vám stále bude chodiť po rozume počas hrania. Mandusove panstvo strieda ulica, lovecké sídlo, továreň a postupne putujete čoraz viac do útrob pokrúteného sveta konca viktoriánskej éry. Čím hlbšie idete, tým viac sa na povrch vynárajú strašné tajomstvá, potoky krvi a kusy mäsa. Dalo by sa povedať, že v opare všade vôkol cítite hnilobný zápach. Hra, žiaľ, aj napriek tomu postráda hororovú atmosféru. Všetko je presvetlené, postava má vo výbave elektrickú lampu s nekonečnou výdržou a problémy sa vám z cesty snáď samé uhýbajú, nemusíte ich zložito riešiť.
V Amnesii ste sa báli hlavne toho, čo ste nemali možnosť vidieť, a to sa odrážalo na psychickom stave postavy. V Amnesii: A Machine for Pigs sa nebojíte ani toho, čo vidíte. A vidíte toho dosť. Ľakačky nefungujú, nepriateľov je až priveľa, ale bezprostredné nebezpečenstvo vám nehrozí. Pokrútení sviňoľudia vás raz za čas dokážu naháňať, ale hneď na to sa zaseknú o dvere. A ak vás aj dostanú, tak sa okamžite respawnujete. Strach v hre prakticky nepoznáte, lebo sa jednoducho nie je čoho báť. A ani postava vám kvôli svojim činom k srdcu neprirastie. Atmosféra hry tým utrpela poriadnu ranu pod pás.
Na každom kroku je možné vidieť snahu o zjednodušenie. Možno sa príbeh dostal viac do popredia, ale ostatné aspekty, ktoré zdobili pôvodnú hru, sú potlačené do ústrania. Už od Penumbry sa v hrách od Frictional Games objavuje snaha s ďalšou hrou čiastočne obmedziť možnosti interakcie s prostredím. Nová Amnesia to však zatiahla až priďaleko a občas nadobudnete dojem, že bežné šuplíky sú lepšie zabezpečené ako Pentagon. Môžete úplne zbytočne hýbať so stoličkami a zažínať lampy, ale to je len pre efekt. Nekoná sa žiadne zbieranie vecí do inventára, používanie predmetov je taktiež v hre použité len v minimálnej miere a všetko je pozatvárané bez možnosti čokoľvek otvoriť.
Pred vami sa otvára 15 pasáží, ktoré sú skôr kratšie a niektorými stačí (doslova) len prebehnúť. Hru to dosť fragmentuje a to má za následok len jediné – nestihne sa ani rozbehnúť a už sa dívate na loading. Pôvodnú hru zdobila aj prítomnosť logických hádaniek, na ktoré musíte tentoraz zabudnúť. Tu a tam sa vám postavia do cesty zavreté dvere, ale stačí nájsť niečo interaktívne (napríklad páka, ktorá sa nelogicky nachádza niekde úplne inde ako dvere). Hra si v tomto vypomáha backtrackingom a v poslednej štvrtine sa už priamo vykráda a opakuje.
Interný HPL Engine 2 z dielní Frictional Games nie je technologicky žiaden zázrak a to platí aj pre grafiku. Na druhú stranu surový, aj keď technicky nedokonalý vizuál hre veľmi pristane. Pôsobí chladne, drsne a štýlovo. Zvuk je perfektný, aj keď taktiež nie tak intenzívny ako v prvej časti. Ambientné zvuky vás sprevádzajú celou hrou, pričom v presne určených chvíľach prechádzajú do minimalistických hororových skladieb. V týchto chvíľach badať náznaky prebúdzajúcej sa atmosféry. Škoda, že nie sú častejšie. Poteší český preklad (titulky) a dokonca veľmi kvalitný po stránke obsahu. Na menšie chybičky v ňom ale narazíte.
Nad hrou Amnesia: A Machine for Pigs zostáva v tieni výnimočného predchodcu, navyše nad ňou visí ťarcha ambícií, čím mohla byť. Dokážete si ju užiť, ale šlo by to určite lepšie. A hlavne dlhšie. Keď vám po prejdení na Steame svieti čas len 4 hodiny (a to aj s obedom pri hre), tak svoju investíciu spätne nezhodnotíte ako najlepšiu.
Amnesiový maratón pokračuje!
A s ľútosťou vám oznamujem, že tento maratón touto časťou aj končí :(. Ale máte sa na čo tešiť, pripravujem recenziu na hru Cras... ale veď sa dozviete :)
Maťka
YOU ARE READING
Herná centrála
RandomVítaj vo Veľkej Hernej Centrále!(Dúfam, že máš na sebe to najlepšie oblečenie.) Dozvieš sa tu veľa nových informácií o hrách, ktoré poznáš. Taktiež spoznáš ich plusy a mínusy. Tak pokojne sa usaď a čítaj!
