Breathe Again [SK]

Chapter 1

„Sierra! Vstávaj! Za 10 minút tu bude tvoja doučovateľka!" zvolala na mňa mama z dola. Zdvihla som sa do sedu. Pozerala som sa po izbe. Každé ráno mám stále pocit ako keby bola ešte noc. Žiadne svetlo neprechádzalo cez okno, žiadne slnečné lúče ako to bývalo. Vo vlastnej izbe sa cítim ako vo väzení. Pokrútila som nad tým hlavou a postavila sa z postele. Išla som do kúpeľne aby som vykonala každodennú rannú hygienu. Ako som bola hotová, vybrala som si nejaké tepláky a tielko. Dala som vlasy do copu, obula som si papuče a vyšla z izby. Smerovala som do kuchyne. Otec sedel pri stole s novinami v jednej ruke, a v druhej mal šálku kávy. Zatiaľ čo mne mama pripravovala raňajky. Pozrela som sa na hodiny čo máme vyvesené na stene. Bolo 7:46.

„Dobre ráno miláčik." s úsmevom mi poprial dobré ráno. Usmiala som sa.

„Aj tebe oci." dala som mu pusu na líce a s mamou som to zopakovala. Sadla som si za stôl kde som už mala raňajky. Boli to ako inak lievance. S chuťou som sa do toho pustila. Ako som dojedla posledný kus na vidličke, bolo už akurát 8 hodín. Celým domom sa rozliehal zvuk zvončeka. To bol signál že už prišla moja učiteľka. Pokrútila som očami a s neochotou som jej išla otvoriť.

V E Č E R

Ešte že sa stmieva dnes tak skoro. Rýchlo som na seba niečo hodila. Zobrala som puzdro na gitaru, a následne aj tu gitaru tam dala. Puzdro s gitarou som si dala okolo ramena, s mobilom a klúčami od auta v ruke, som už behala dole. Obula som si botasky a už čo najrýchlejšie som chcela vypadnúť z domu. Ešte pred odchodom som zakričala rodičom že idem von. Zatvorila som za sebou dvere a už som len myslela kedy tam už bude. Autom som si to mierila k svojmu obľúbenému miestu, kde chodím každú noc. Je to miesto kde veľmi veľa ľudí nechodí. Z tohto miesta je vidieť zhruba celé mesto. Je krásne vidieť ako všetko je to z výšky a v tme osvetlené. Zvyčajne si sadnem na kapotu auta, vyberiem z puzdra gitaru, začnem hrať a spievať. Vďaka tomu sa môžem odreagovať od života.

Začala som hrať na gitare, následne som začala spievať. Z ničoho nič som začula 'ahoj'. Vyskočila som od ľaku a ako inak ja nešika, som sa zošmykla z auta a spadla na zadok. Ou áno, na ten tvrdý betón. Rýchlo ku mne pribehol a pomohol mi postaviť sa.

„Si v poriadku?" pobavene sa na mňa pozeral. On sa mi bude ešte smiať?

„Aj hej, kebyže sa neobjavíš z ničoho nič, a nevybafneš na mňa." sykla som. Zatiaľ čo on sa bavil ja som si šuchala zadok, lebo som ho mala celý špinavý.

„Prepáč, to som vážne nechcel." odevtil a zas sa začal smiať. Zamračila som sa na ňho.

„Dobre, prestanem ale mala si sa vidieť." usmieval sa. Pretočila som očami.

„Prečo také krásne dievča ako ty, je tu uprostred noci tak samo?" uškrnul sa. Vážne si už začínam myslieť že je to úchyl. Ale vážne pekný úchyl.

„To nie je tvoja vec." uštipačne som odvetila a následne si opäť sadla na kapotu auta a sledovala výhľad. Zrazu som pocítila ako sa pohlo auto pod jeho váhou. Sadol si ku mne.

„Nemáš veľmi rada spoločnosť, čo?" spýtal sa. Bola som ticho a stále sledovala výhľad osvieteného mesto.

„Ja som Wyatt. Ty?" predstavil sa mi. Natočila som hlavu k nemu. Mal úsmev od ucha k uchu. Sakra prečo je taký zlatý.

„Sierra." odpovedala som mu na otázku, bez akýchkoľvek emócií. Natočila som sa späť k výhľadu.

„Krásne spievaš. Tú pieseň si založila ty? Ešte nikde som ju nepočul." po chvíľke sa ozval.
Jemne som sa pousmiala. Je to zatiaľ jediný človek, ktorý ma počul spievať. Pozeral som sa na ňho.

„Ďakujem. Áno, je to moja skladba." usmiala som sa a poďakovala mu. Opätoval mi úsmev späť. Začali sme sa rozprávať a ja som prestala byť uštipačná. Zistila som, že je to vážne fajn chalan, dokonca som ho učila na gitare pretože si o to veľmi žiadal. Tak príjemne a šťastne som sa dosť dlho necítila. Je neskutočné čo môže spraviť, len nejaký cudzinec, ktorého poznám sotva len hodinu.
Tak sme sa smiali, koľko nám len hlasivky vydržali.

„Stále si mi neodpovedala na moju prvú otázku." oznamoval mi. Nechápavo som sa na ňho pozrela. Zasmial sa.

„Čo tu robíš tak neskoro a sama? Čo keby tu stretneš nejakého úchyla, ktorý ťa chce uniesť?" nadvihol obočie a zasmial sa.

Vybuchla som smiechom. Vyzeral hrozne komicky, keď zvdihol obočie.

„A nestretla som ho? Práve teraz tu sedí vedľa mňa." zaškerila som sa. Zamračil sa.

„Ale veľmi sexy úchyla." mrkla som na ňho a následne sa zasmiala a on somnou.

Tak dlho sme spolu kecali že som stratila pojem o čase. Zapla som displej na mobile, a skoro som dostala infarkt. Je niečo cez 1 hodinu ráno a aby to bolo ešte lepšie, 20 zmeškaných hovor od mami a otca a 15 správ.

„Sakra!" zanadávala som. Wyatt sa na mňa vystrašene pozrel.

„Čo je? Stalo sa niečo? Povedal som niečo zlé?" jeho tvár začala začala celá červenieť. Zas som vybuchla smiechom.

„Panebože nie, ty nikdy! Len je už niečo cez 1 hodinu ráno a ja budem mať veľký prúšvich. Prepáč Wyatt, ale budem musieť ísť." zošupla som sa z kapoty auta a dávala gitaru do puzdra. On urobil to isté. Už som si chcela sadnúť do auta ale jeho ruka na mojom zápästí má zastavila.

„Ešte ťa niekedy uvidím?" zvedavo sa spýtal. Usmiala som sa.

„Nechame to na starosti osudu." Špičkami nôh som sa k nemu zdvihla a dala mu bozk na líce. Sadla som do auta a už fičala domov. Vážne neviem čo ma to napadlo. Bozk? Asi mi vážne šiblo.

Nový príbeh je na svete! Dúfam že si ho obľúbite! Píšte mi do komentárov ako sa vám prvá časť páčila:)xoxo

-adore.