Jimin len beztarostne rozpráva s Jaebumom a Jinyoungom.
Správa sa ako keby bolo všetko v poriadku.
Štve ma to.
Yoongi nič nehovorí len na mňa pozerá a inak sa venuje jedlu.
Ja len ticho čítam aby som zabudla na to, že mi prevdepodobne všetci klamú.
Vstanem od stola.
,,Idem domov" bez premýšľania poviem a zoberiem si knihu zo stola.
,,Počkaj na mňa, pôjdeme spolu" povie Jimin.
,,Nie. Chcem ísť sama" poviem chladno.
,,Is, nemala by si ísť sama" povie Yoongi a chytí mi zápästie.
,,Som v pohode Yoongi" falošne sa usmejem a ruku opatrne vytrhnem z jeho zovretia.
,,Ahoj" zakývam im.
Vybehnem zo školy. Bežím najrýchlejšie ako viem, v ruke stále zvieram knihu.
Zastavím pred parkom. Pľúca mám z dlhého behu v ohni.
Je to ten park zo sna.
Pozerám sa na cestu pred sebou.
Sen sa mi vybaví pred očami, vykročím na cestu.
Usmievam sa na oblohu, nie sú na nej hviezdy ale pocit mám rovnaký ako vtedy.
,,Iseum!" Zakričí na mňa známy hlas.
Otočím sa, posledné čo vidím je Taeho tvár.
Kniha padne na zem, moje telo ju nasleduje.
Znova ma pohltí
t m a.
•••
Neverím, že sa to konečne rozbieha.
Autorka
