-taehyung-
Doktor sa odsunie od Is ktorá pokojne sedí na posteli.
Usmeje sa na ňu a niečo si zapíše do papierov.
Is sa tiež usmeje.
,,Nie ste ten istý doktor čo tu bol predtým"
Prehovorím.
,,Kim Seokjin, krajší a mladší doktor"
Zasmeje sa a podá mi ruku.
Is sa v pozadí tiež zachichoce.
Ruku zo slušnosti prijmem.
,,Ako na tom je?"
Spýtam sa.
,,Lepšie ako sme si mysleli, že bude.
Zotavuje sa veľmi rýchlo."
Povie a pozrie sa na mňa.
,,Ale čo jej spomienky?"
,,Buď sa jej vrátia alebo nie, zaleží to od nej a od vás"
Povie pokojne.
,,Ako to myslíte?"
,,Musíte jej pomôcť spomenúť si a ona musí chcieť si spomenúť"
Pero si zastrčí do vrecka na plášti.
,,Ďakujem doktor Kim"
Ukloním sa.
On sa usmeje a pobúcha ma po pleci.
,,Neskôr sa znova zastavím Is"
Zakýva jej a odíde z izby.
Zamračím sa.
,,Čo ten pohľad Tae Tae?"
Spýta sa Is.
,,Nie je nejaký veľmi priateľský na doktora?"
,,Áno a taktiež je to náš rodinný priateľ.
Nie je o veľa starší ako my"
,,Hm"
,,Hádam nežiarliš?"
Zasmeje sa.
,,Nie!"
Poviem a sadnem si vedľa nej.
,,Tak to som rada"
Nakloní sa ku mne a dá mi bozk na líce.
Chytím si líce a usmejem sa.
Toto mi naozaj chýbalo, jej dotyk, jej mäkké pery a úsmev.
Z ničoho nič sa jej výraz tváre zmení.
Smutne na mňa pozrie.
,,Počula som o čom ste sa s Jinom rozprávali.
Zabudla som na veľa vecí Tae?"
,,Neboj sa Is, postarám sa o to aby si si spomenula"
Pohladkám ju po líci.
Hlavu si položí na moju hruď a ja si bradu položím na jej hlavu.
Oboch nás mykne keď sa rozrazia dvere.
,,Už sme tu!"
Zakričí od dverí Jimin s taškou plnou jedla.
Za ním vojde Yoongi s ďalšiou taškou.
Is sa hneď postaví a podíde ku stolu s vecami.
,,Mňaaaam"
Jimin vyloží veci na stôl a Is sa usmeje
,,Pre teba"
Yoongi jej podá banana milk a usmeje sa.
,,Ďakujem Yoongs"
Zaškerí sa.
,,Asi som mal ísť naozaj s vami"
Poviem keď uvidím všetko to jedlo na stole.
,,Ale prosím ťa nie je toho až tak veľa"
Yoongi si uchmatne balíček chipsov.
,,Vôbec nie"
Odpoviem sarkasticky.
,,Is volal som s rodičmi, nie su tu lebo odišli kvôli práci do zahraničia"
,,Boja sa o teba a chcú sa vrátiť čo najskôr"
,,Nech si nerobia starosti, my to predsa zvládneme"
Is sa slabo usmeje a odpije si z nápoja.
,,Oh, inak naozaj kedy môžeš ísť domov?"
Spýta sa Yoongi s dlaňou plnou chipsov.
,,Zajtra ak sa nič nezhorší ale do školy sa môžem vrátiť až za týždeň"
Povie Is.
,,Aaah, ja nemôžem vymeškať školu"
Jimin si prehrabne vlasy.
,,T-to je v pohode Jimin"
,,Nie, zavolám našej tete"
,,Jim-
Jimim si dá prst na ústa a tým ju utíši.
Vytiahne mobil a odíde na chodbu jej zavolať.
Is si povzdychne a ja sa napijem z džúsu ktorý som si zobral.
•••••••••••
,,Hovoril si o tom s Jinom?"
Spýta sa Jimin keď Is zaspí.
,,Áno, spomienky by sa jej mali vrátiť, časom ale musíme jej pomôcť aby si spomunula a taktiež musí si chcieť spomenúť.
Poviem a podopriem si hlavu na operadle sedačky.
,,Myslíš tým že, si možno nechce spomenúť?"
Prikývnem.
,,Ani ja by som si nechcel spomenúť na také sračky"
Ozve sa Yoongi pritom ako sa snaží hodiť obal z mlieka do koša.
Jimin si frustrovane prehrabne vlasy.
,,Keď si na všetko spomenie, bude vedieť pravdu, že?"
Jimim sa na mňa pozrie.
,,Áno"
Poviem.
,,Myslíte, že bude veľmi nasratá?"
Spýta sa Jimin.
,,Bude viac než nasraná"
Yoongi sa trafí do koša.
,,Skôr či neskôr to zistíme"
Poviem a izbou sa rozhostí ticho.
