TOTÁLNE zamotaná - ✔️

64.časť

4 days later

Nikto ma neprišiel pozrieť. Nikto. Celé noci som stála pri okne a pozerala na hviezdi čo ma rozplakalo.

Teraz stojím nad posteľou a lúčim sa s týmto bielym miestom. Keďže som nič nemala pri sebe,s práznimi rukami som opustila izbu. Vyšla som z nemocnice a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Šla som skratkou cez park. Myslela som si že konečne som preč z nemocnice no teraz by som sa tam vrátila. Práve som zastihla ako je na lavičke párik ktorý sa bozkáva. A hádajte aký.Martinus s Lenou. Neviem prečo ale nebolo mi to jedno. Alebo skôr mi to prišlo ľúto. Pred pár dňami chcel toa teraz robí toto. Fakt by som to od neho nečakala. Radšej som sa otočila a pretrela si slzavé oči. Šla som domov. Na rohu ulice som zas zazrela Marcusa s Lisou. A že s ňou nechodí. Všetko mi prišlo ľúto. Všetci na okolo mi klamali. Prišlo som domov. Otvorila som dvere a vyzula sa. Hneď na mňa vyskočil Rex a Brexy. Pohľadkala som ich a šla do kuchyne. Napila som sa a zobrala si jablko. V nemocnici som nič nejedla,fujky. Odhryzla som si a hneď po mne vyštekol Jackob.

,,Tak a dobre ma počúvaj ,opováž niečo povedať Julie inak ti hovorím uvidíš čo nastane."zabehlo mi. Prikývla som a šla do izby. Trochu s traslavímy nohami. Čo by mi dokázal spraviť?

Otvorila som izbu a zhrozila sa. Tam..tam nič nebolo. Ne..ne bolo. Až na malú postieľku. No ona...ona bola bábetkovská. Mama čaká dieťa?Alebo Kate?A ja?Kde sú moje veci. Ale ale čo to?

Padla som na kolená a začala plakať. Čo sa to stalo?Zatvorila som dvere a tam boli 3, kufre . Otvorila som ich. Všetky ,VŠETKY moje veci.

Zrazu niekto otvoril dvere. Utrela som si slzy.

,,Au tak ty si už tu. Tak padaj!!"prišla mama. Zobrala mi kufre a ťahala mi ich von . Len som sa ňou utekala že čo robí. Vyhodila ich pred dvere.

,,Čo robíš?"spýtala som sa jej.

,,Robím to čo mám.Tak vypadni. Neodpustím ti čo si mi povedala v nemocnici!!"zhukla po mne a buchla ma až som vyletela pred dvere. Otočila som sa a šla ku dverám no zatvorila a následne mi ich zamkla pred nosom.

Spadla som na kolená a začala plakať ako nikdy. Vlastná matka ma vyhodila z domu. Nikto mi neverí. Nikto ma nemá rád. Som na všetko sama. A to z jedného dňa na druhý.

Postavila som sa ,zobrala kufre a šla do predu.

,,Čau Oli už ťa pustili?"spýtal sa ma hlas. Na isto som vedela že je to Marcus.

Zdvihla som hlavu a pozrela sa na neho.

,,Očividne."povedala som potichu  a pobrala sa. On tam stál ako obarený. Ako naschvál som stretla aj Martinusa.

,,Jé,čo ideš na stanovačku?"vysmial sa mi. Pozrela som sa na neho tými krvavými,uplakanými očami.

,,Ak sa chceš niekomu vysmievať,mne nie. Ja už som dostala výsmechu dosť."povedala som a šla. Tiež stál ako obarený. Šla som za naše mesto na kopček. Alebo na miesto kde sme boli s Martinusom. Nie kvôli tomu že som tu bola s ním ale preto lebo tu ma nikto nemôže obviňovať. Keď som sa dostala tam kde je to jazierko a pekný výhľad na mesto,položila som kufre a sadla si. Otvorila som ten kde som mala fotky atď. Mala som tam jednu kde som s Kate a mamou. Boli sme také šťastné . Mala som tam aj foťák. Prezerala som si fotky keď tu narazím na jednu kde som ešte chodila s Martinusom a práve sme si dávali pusu. Dala som kôš s chvíľu premýšľala či daň ok. Radšej som to hodila do kufru. Zapla som ho a dala ich ku stromu. Keďže bola už pomaly tma zobrala som si bundu a navliekla ju na seba. Postavila som sa na kraj kopca a ak by som spravila krok asi by som sa po tom páde zabila. Pozrela som sa na mesto a uvidela pár ľudí ktorý bolí šťastný. Veselý. Zamilovaný. A ja?Samotná,zranená,smutná. Ale život to tak zariadil tak to tak asi má byť.

Sadla som si ku stromu a dala si okolo seba kufre aby ma aspoň trochu zahriali.

Zatvorila som oči a aspoň poďakovala za to že táto noc je teplá a nezmrznem. Týmto dňom sa so mňa stáva asi bezdomovec.

1 moths later

Takže celý mesiac som tu na kopci. Podarilo sa mi spraviť ohnisko a spraviť oheň ako z doby kamennej😂 a aspoň sa chrániť pred zimou. Asi šaliem. Hm dole radšej nechodím. Veď keď som pár krát uvidela Kate,Marcusa,Martinusa tak boli šťastný. Hlavne s ich skvelými frajerkami. Zatiaľ čo ja som v ústach okrem vody z toho jazera nemala nič . No až na niektoré huby. Ale to tiež moc nejem. Moc horké k tomu ich moc nepoznám. Najlepšie je to že ja sa ako retard prezliekam. Ako keby ma niekto videl. Ach. Na tom ohhníku niekedy spálim fotk a to je asi všetko. Ak vám mám pravdu povedať. Mala som niečo okolo 58 kilov?Nie 63 som mala a teraz sa cítim ako keby som mala 30 . Ako prst mám len kosť a okolo tenká koža. Ach jaj. Ešte že prsia a zadok mi nezmizli. Hovorím som blázon. Sadla som si na trávu a pozerala na mesto. Zahliadla som Martinusa ...s Lenou. Od nervou som zobrala kameň a namierila ho na neho. Sadla som si do tureckého sedu a pozerala sa či ten kameň vôbec niekde dopadne. Presne. Dopadol presne pred jeho nohou. Začal sa obzerať. O môj BOŽE !!Zahliadol ma na kopci!!Bože asi sa budem tváriť že som niekto iní. Neee on sa rozutekal. Ach zdvihla som sa a kvokla si ku stromu. Oprela sa oň a zrazu som počula ako lístie šuchoce.Obzrela som sa. Stál pri ohnisku a pozeral na fotky ktoré neboli spálené. Boli tam presne tie dve fotky čo som si pozerala na začiatku keď som sem prišla . Áno mala som tú s Martinusom aj v RÁMIKU!Obišiel strom s druhej strany a hneď ma objal.

,,Bože Oli prečo si tu?Prečo nie si doma?!Hľadal som ťa."silno ma držal.

,,To je asi tým že doma niesom vítaná. A teraz sa odlep choď si za svojou milou. "striasla som ho zo seba.

,,Ale ona sedí predo mnou."zasmiala som sa.

,,Pche jaj ,dobré vtipi dávaš."zasmiala som sa a pozrela sa do diaľky.

,,Ale ja nevtipkujem,a teraz sa postav ideme."usmiala som sa-😐

,,Nie. Vydržala som tu mesiac tak vydržím ďalej."vzdychla som si.

,,Čo!?Ty si tu mesiac?Poď!"chytil ma za ruky a ťahal nech sa posta vím no vytrhla som sa mu.

,,Martinus nerozumieš to mu?CHOĎ si za Lenou a mňa nechaj na pokoji. Dobre?Aj tak ťa nezaujíma či som vôbec nažive. Aj mne je to už jedno tak prestaň sa snažiť!"vysvetlila som mu no on bol tvrdohlavý. Kvokol si ku mne a priblížil sa a ja už som v panike začala na neho vygulovať oči.

,,Oli mne to jedno NENI. Hľadal som ťa . Všade. U teba doma som bol no vždy mi len zavreli pred tvárou. Lena?Tú by som považoval za kamarátku ..."skočila som mu do reči. Proste nedalo mi.

,,Ktorú bozkávaš."doplnila som ho. On sklopil zrak ,potom sa mi pozrel do očí a nadvihol obočie.

,,Za kamarátku. No ona za niečo viac. Myslí si že to klape no vie o tom že milujem niekoho iného..."musela som.

,,Jé. Zas Chloe? Alebo si ukradol Marcusovi zas Lisu?Alebo je to tá z letiska.?Áno, tá z letiska?"zas nadvihol obočie.

,,Áno je to tá z letiska ktorá mi celý let spala na ramene ,ktorá je stále drzá a vždy si niečo buchne."priblížil sa ku mne a povedal mi to šepotom do ucha.

,,Hm a koho si si na jej mieste predstavoval?"určite ....viem že to mám byť ja ale určite si na mojom mieste predstavoval niekoho iného.

Presunul svoje pery ku tým mojim a povedal cez čo sa obtieral o ne:

,,Len a len TEBA."povedal , chcela som niečo povedať a tak mi zostali polootvorené ústa,no on to využil a hneď si dal jeho pery na tie moje a urobil pohyb,no dosť pomalý aby ho nebolela rana na ústach od tej bitky.

Pohyb som zopakovala. Neviem čo som to spravila ale prišlo mi to všetko ľúto a potrebovala som ....