Life of the party.

ELEVENTH CHAPTER.

Kaviareň bola veľmi, veľmi pekná a veľmi útulná. Sadli sme si do rohu, na opačnej strane, ako boli okná pri veľkej knižnici . Podstate to boli iba poličky s veľmi veľa knihami. Bola som s nimi tak zaujatá, že som si ani Shawna nachvíľu nevšímala .

„Takže, máš rada knihy."
„Oprava, milujem."
„To ja som prečítal skoro jednu." zasmiali sme sa.
„ A akú?"
„Harryho Pottera. Teda, presnejšie, prvú."
„Kameň mudrcov." povedali sme naraz.
„Takže aj fanúšička Harryho Pottera."
„Najväčšia." sarkasticky som pridala.
„To by si musela byt väčší Potterhead než ja, a to nie je možné." opäť, no tento raz Shawn, povedal sarkasticky. Iba som pokrútila hlavou a spolu sme sa nakoniec zasmiali.

„Čo si dáte?" čašníčka bola v mojom veku, možno staršia o nejaký ten rok, no stále sa pozerala na Shawna.
„Čo si dáš Dorothy?" spýtal sa Shawn. No prišiel ten problém, nevedela som si vybrať, či kávu, alebo čaj.

„Zelený čaj s citrónom."
„Ja si dam to isté." čašníčka si to zapísala na svoj papier.
„Všetko?" Ani raz sa nepozrela na mňa, stále mala oči prilepené na Shawnovi.
„Všetko." Shawnovi sa slabo kútiky zdvihli do mierneho úsmevu. No vyzeral ako úsmev "Okej, stačilo by." Keď čašníčka bola za pultom tak ďaleko, aby nás nepočula, Shawn začal.
„Oh, furt na mňa zízala." povedal otrávene.
„ Nemal by si byt skôr rád?"
„Nie. Nemám záujem."
„ A o koho má ten Shawn Mendes záujem?"
„Určite o niekoho, kto mi nebude hovoriť ten Shawn Mendes." prevrátil očami „a na to si musíš počkať."
„Musím počkať?" začudovala som sa.
„Robim si srandu, zatiaľ po nikom nepozerám."
„Zatiaľ." podvihla som obočie,
Iba sme sa nakoniec aj tak na tom zasmiali.

Medzi tým už čašníčka bola pri nás a položila na stôl naše čaje.

Veľmi jemná para, ktorá sa zdvíhala z čaju ma tak fascinovala. Vždy ma fascinujú úplne divné veci.

„Hm, a čo ta priviedlo do Kanady?" po jeho otázke si odpil z čaju.
„Ani sama neviem. Mal si niekedy taký pocit, že chceš ísť niekam, aj keď nevieš o tom mieste nič? Alebo máš pocit, že ta na tom mieste niekto, niečo čaká?" na chvíľu sa zamyslel.
„Si viac zaujímavá, než som si myslel." povedal a usmial sa na mňa. Ja som si zastrčila vlasy za ucho na jednej strane a odpila si z môjho zeleného čaju.
„A ako ty a tvoja kariéra?"
„Dobre, teda skvelé. Teraz mám pauzu, tak sa snažím si oddýchnuť, aby som sa opäť mohol vrátiť na dokončenie turné." prikývla som. Podstate neviem, prečo som sa ho to spýtala, keďže som vedela o všetkých tých veciach.
„A ty kedy začínaš so školou? Vlastne a kam budeš chodiť?"
„Na Pine Ridge. A začínam, vlastne, za dva dni."
„A pripravená?"
„Tak, ako sa povie. Škola je škola." Po mojej, podľa mna, trápnej vete nastalo ticho. No nakoniec sa sme sa rozprávali dalších mnoho hodín.

„ Účet, poprosím!" zdvihol ruku a zakričal na celú kaviareň. Čašníčka, s radosťou, hneď stála pri nás aj s bločkom.
„Bude to 5,50." až teraz som si uvedomila, že som si stále nevytiahla peňaženku. No keď som si ju vytiahla, tak čašníčka už bola preč. Shawn sa už aj postavil a bol pripravený na odchod.
„Počkaj, musím ti dať peniaze!"
„Netreba, je to v pohode."
„Nie, nie. Mus." no hneď som prerušila svoje slová, keď položil jeho ruku na tú moju.
„Naozaj netreba. Mne to problem nerobí." Žmurkol. Tak som to nakoniec nechala tak, zodvihla som sa a spolu sme prechádzali cez kaviareň až k dverám.
„Až po vás." Otvoril dvere a nad jeho milým gestom som sa usmiala a prekročila som prah dverí kaviarne

„Tak, ďakujem ešte raz." povedal.
„Vôbec nemáš za čo. To ja by som ti mala poďakovať." usmiala som sa a zastrčila si malý pramienok vlasov za ucho.
„Nechceš počkať tu? Pôjdem sa iba rozlúčiť a idem naspäť do Toronta, môžem ta hodiť, ak chceš."
„ Však to je iba ulica ďalej."
„ Tak skvelé, to mám po ceste." usmial sa a skôr než som stihla niečo povedať, už bol za dverami.

Ani som sa nenazdala a už bol aj vonku.  Podišiel k dverám spolujazdca a otvoril dvere. Sadla som si a Shawn za mnou zatvoril dvere. Podišiel k svojimu miestu, sadol si a naštartoval. Trvalo asi dve minuty a už som bola pred svojim domom.

„Tak, ďakujem za všetko." usmiala som sa. V aute bola veľmi, veľmi divná atmosféra, tak som rýchlo vystúpila.

„Ahoj, Dorothy."
„Ahoj, Shawn."

Posledný krát sme sa usmiali a ja som pokračovala k dverám. Celý čas tam stál a čakal, kým vôjdem do vnútra. Čo by sa mi predsa stalo pár metrov od domu? Otvorila som dvere a keď som sa otočila, už som videla iba svetlá od Shawnového auta, ako sa strácajú v tme.

AHOJTE!

Po prvé Vám chcem zaželať ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK!!!!

A po druhé sa chcem ospravedlniť za to, že dlho nebola nová časť. No nemala som vôbec nápad, čo napísať. No snáď sa Vám dnešná kapitola páčila!

Love y'all!