Life of the party.

EIGHTH CHAPTER.

„Dobré ráno," pozdravila som Sarah ako som ju stretla na chodbe.
„Dobré ráno, zlatko,"
„Ako si sa vyspala?" spýtala som sa a spolu sme išli dole do kuchyňe.
„ Ale fajn," usmiala sa „a čo ty?"
„Tiež," aj ja som sa usmiala na ňu.
„Tak super."

„Počkáš chvíľu? Spravím nám lievance." už iba pri tej predstave som si spomenula na domov. Pamätám si, ako nám otec niekedy robil lievance. Spravil ich tak veľa, že sme ich jedli aj tri dni. Boli vždy tak vynikajúce.
„Áno, nepomôžem ti?" Stále sa cítim zle, že ma stále obskakuje, čo sa týka jedla.
„Netreba, inokedy." na jej odpoveď som níč nepovedala. Sedela som pri stolíku a pozerala sa do mobilu.

Sabrina Clark, 10:28.
No čo? Hovor!!!!!

Dorothy Louis, 10:30
Tak, mala si pravdu...

Sabrina Clark, 10:31.
JA SOM TO VEDELA. A čo, ako to dopadlo?

Dorothy Louis, 10:32.
Tak, mám peňaženku. Čo viac?

Sabrina Clark, 10:32.
A nejaké podrobnosti? Čo ste robili? Však to je ten tvoj SHAWN.

Dorothy Louis, 10:33.
Nie je to MÔJ SHAWN. Ja ti dnes ešte zavolám. :)

Sabrina Clark, 10:34.
Dobre, ale nenechaj ma dlho čakať. Chcem počuť všetko!!!!

Dorothy Louis, 10:34.
Naraňajkujem sa a hneď ti volám.

Ďalej mi už nič neodpísala.

Raňajky sme už mali na stole a pridal sa k nám aj Bill.
„Zabudla som ti povedať, že dnes príde tvoja spolubývajúca."
„ O koľkej a odkiaľ je?" chcela som o nej vedieť čo najviac, predsa, budem s ňou tráviť veľa času doma.
„Pôjdeme tak okolo jednej. Ak chceš, môžeš sa pridať."
„Išla by som rada, ale som stále veľmi unavená z posunu. Zostanem doma." usmiala som sa, aby som uľahčila situáciu.
„Dobre."

Už asi dve hodiny som ležala na posteli a počúvala pesničky. Stále dookola tie isté. Ochvíľu by mali prísť. Som neskutočne zvedavá, ako bude vyzerať, akú bude mať povahu, ako si budeme rozumieť. Zrazu som bola veľmi smädná, mala by som opäť dodržiavať pitný režim. Za posledné dni, čo som tu som toho veľa nevypila. Zbehla som dole po schodoch a napustila si pohár vody. Vypila som ho celý a nakoniec som sa rozhodla si napustíť aj flašku s vodou, nech si ju môžem zobrať hore. No ako som odchádzala z kuchyne mi pípol mobil na znak, že mi prišla správa. No viac ma prekvapilo, od koho bola. Bola totiž od Shawna.

Shawn Mendes, 15:21.
Dorothy?

Chcela som mu odpísať, no zrazu sa otvorili dvere a v nich bola Sarah s Billom aj s, pre mňa zatiaľ neznámym, dievčaťom. Malo bledohnedé brčkavé vlasy, bledú pleť, úzku postavu aj bola docela vysoká, no nie vyššia ako ja.
„Ahojte!" Usmiala som sa.
„Ahoj!" Pozdravili ma všetci, teda, okrem dievčata.
„Dorothy, toto je Lauren, Lauren toto je Dorothy." pristúpila som k ním a dievča som hneď objala. Nerada podávam ruky dievčatám v mojom veku, lebo vždy z toho vznikne trápna situácia. Ako som sa odtiahla, videla som na jej tvári tiež úsmev, síce trochu nervózny, ale bol to úsmev.