Bol to omyl

Podvadza ťa

Další deň

Isla som na prechádzku. Nezvládala som byt doma potrebujem aj sa prejsť. Vyšla som obavami von ale nikto nikde pchuu

„ Vane sprosim musím ti niečo povedať !" Chytil má za rameno „ ako ti mám veriť po tom všetko? " otočila som sa k nemu „ Viem.." zahladel sa do zeme „ to je milé že si to možno uvedomuješ ale.. " prerušil má „ vypočuj má prosím " namietal „ Dobre ale tu !" Dala som podmienku nechcem byt niekde s ním sama „ súhlasím ale sadneme si " prikývla som. Hľadali sme voľnú lavičku po chvíli sme ju našli „ Viem, nebudeš mi veriť ale nedá mi to spávať a je to hlavne pravda !" Hovoril tak úprimno a jeho vlásy boli rozcuchane polovičku tvare mu zakrivala ofina „ viklop to!" Sikla som nezáujmom „ Vanesa.. Matej.. Ťa .. podvádza " po tom to som sa postavila a zahľadela som mu do oči. Neviem mu neverím ! AMatej taký neni ! Veď mame dieťa ! Pracuje ! „ To neni pravda! Iba klameš ! " odišla som nahnevané .

To čo mi povedal mi hralo hlave doma ale stále mi to nedalo. Veď to neni pravý iba žiarli nič iné !

Po chvíli prišiel Matej. Najedli sme sa a išli si ľahnúť. On už zaspal ale ja nie. O chvíľu mu zapípala správa. Nedalo mi to a načiahla som sa po ňom.. to čo som videla...