Bol to omyl

6

„ Ako si mi mohol streliť ?!" Chytím si líce a pozriem sa rozstrasena a zapozerana na neho .
No on sa neveriacky pozeral namna

„ Vapdni von!" Zahučim zatiaľ čo mi po líci stiekali slzi
„ vaness ja.. prepáč ."

„ mna nič Matej nezaujíma ! Podvádzaš mna ! A nie len mna ale aj Malú Viktorku ! Nehanbiš sa ? Asi nie ako vidím ! A udrieť má ? To ti nikdy neodpustím a teraz von!" Výkričim to posledných síl.

Keď sa zavrú zanim dvere spadnem do zúfalstva a začnem plakať

....

Mala by som sa ísť prejsť nemôžem sa pred svetom skrivat poviem popri tom ako sa pozerám na moj monokel

Vyjdem von z dverí a nadýchnem sa čistého vánku, možno to nebude take zle.

Vydám sa smerom parku keď má niekto chytí zo zadu „ Ahooj moja Vaneska ako sa mi máš ?" Povie zo zadu kevin „ Nechaj má prosim " poprosím ho a otočim sa k nemu „ Vanes to čo máš na oku?" Spýta sa šokovano „ čo asi monokel „ on ti ublížil !" Odfrknem „ Tak isto ako ty mne ale on fyzicky a trochu psychicky ale ty viac psychicky ale to myslím že je viac lebo ranu na srdci nevyliečiš ale ranu na tele hej " poviem a vydám sa smerom ďalej do parku „ Nie počkaj .. ja ťa milujem a nedovolím aby ti niekto ublížil !" Chytil ma za ruku „ Nie ! Dosť ! Miluješ má ? Hej ? To som si myslela aj pri Matejovi a kde je teraz ? Podvádza mna a najhoršie že aj Viktorku ! " po líci mi vyde jedna slza „ Nie nie ! Toto nie mrzí má to nejsom ako on !" Utrie mi slzy „ ja neviem či ty mám veriť. Proste .. je toho namna dosť a naviše idem pre Viktorku už ju chcem mat pri sebe " vydám sa ďalej  preč no kevin má nepustí „ Dovoľ mi aby som sa s tebou  postaral o Viktorku chcem ti pomôcť " prikivnem na nesúhlas „ Prepáč , ale musí si zvyknúť že oca už nemá " konečne odídem a vydám sa za Viktorkou.