Ahojte zlatíčka :-) Som naozaj rada že po tak neskutočne dlhej dobe opäť niečo pridávam. Ešte radšej som, že je to práve GML pretože som tomuto príbehu nechcela dať zbohom hneď potom ako som s ním začala. Je mi ľúto, že tí čo to začali čítať, museli tak dlho čakať no teraz je GML späť tak dúfam že si čítanie užijete a necháte mi tu aj nejaké hviezdičky a komentíky. Túto kapitolu chcem venovať osobe bez ktorej by tu vlastne vôbec nebola, stále ma poháňala do písania a podporovala v ňom, ďakujem Tomlinson_Tina ♥ Hope you like it.
I ♥ U
Alison:
„Tak zajtra Ali." kývla na mňa Emily a jej druhý pohľad padol hneď za mňa. „Čau Zayn."
Otočila som sa a zbadala ho ako sa opiera o auto a tiež máva na Emily.
„Alison, Zayn, počkajte!" začula som ten pojašený mne známy hlas keď som kráčala k autu. „Ahoj Niall, čo sa deje? Vyzeráš akoby si práve ubehol maratón." Zasmiala som sa zatiaľ čo som otvárala kufor aby som tam hodila svoje veci.
„Dúfal som že vás ešte stihnem. Len som sa chcel uistiť že dnes prídete na tú párty." Zadýchane zo seba vypúšťal slová s občasným kašľom.
„O akej párty to zas trepeš Horan?" spýtal sa Zayn s otráveným tónom. Stále bol opretý o bok auta a ruky mal založené na prsiach. Mal oblečenú čierno modrú károvanú košeľu ktorú som mu dala asi pred troma rokmi na vianoce. Mal z nej takú radosť... Vlastne to bolo naposledy čo sme sa naozaj úprimne smiali. Dnes vo mne pohľad na neho vyvoláva už len sklamanie... Zatriasla som hlavou a rukami prešla po tvári. Svoj pohľad som presunula zo Zayna na Nialla.
„Čo si to vravel o tej párty?"
„Rebeka Dolanová oslavuje narodeniny. Pozvala asi polovicu školy.." odpovedal a nadvihol na mňa obočie.
„Ach áno, tiež sa ma pýtala. Nemala som v pláne ísť ale ak ide môj roztomilý ír, budem tam." Prikývla som a usmiala sa. Niall nasadil nadšený výraz a hodil sa mi okolo krku. „Si skvelá, milujem ťa." Zase odo mňa odstúpil a obrátil sa na Zayna.
„Čo? ... Nie! Ja rozhodne nikam nejdem, neznášam ju. Je to ten najväčší vriťolez akého poznám." Odfrkol a nesúhlasne pokrútil hlavou.
„Hej, tiež jedného poznám.." prekrútila som očami. Niall s výbuchom smiechu chytil Zayna za plece. „Myslím bráško, že to asi budeš ty."
„Sklapni." Odstrkol ho od seba, obišiel auto a nastúpil na šoférove miesto.
„Povedal som niečo zlé?"
„To nič Ní, veď ho poznáš." Ešte raz som ho objala a tiež nastúpila do auta.
XXX
O pár minút sme už stáli pred domom. Otvorila som si dvere no vzápätí sa k ním natiahol Zayn a znova ich zavrel.
„Čo to robíš?" spýtala som sa a hodila po ňom zamračený pohľad.
„Naozaj pôjdeš na tú párty?" sklopil hlavu a ruky založil na volante. Čo to s ním je? Obyčajne by sa ani nepýtal, rovno by nasadil ten nadriadený tón a povedal že to neprichádza do úvahy. Presne ako môj otec...
„Pozri Zayn, nechceš ísť? Nechoď! Jas a o seba dokážem postarať aj sama a jeden večer bez tvojej vznešenej prítomnosti určite prežijem." Vystúpila som, vzala si svoje veci a namierila si to priamo do svojej izby. Začala som si chystať veci na večer. Zhodila som zo seba všetky veci a zatiaľ si obliekla tenký, takmer biely župan.
