Nedostupná

7. kapitola

Jeho pery sa približovali k mojim, ale pred mojimi očami sa zatmelo a objavil sa veľký červený výkričník, ako vždy keď som k niekomu začala cítiť náklonnosť alebo som len mala pocit, že by som ho mohla mať rada, či veriť mu.

Odtiahla som sa a rýchlo som sa postavila. 

"Mali by sme ísť"

"Kvôli tomuto nemusíš utekať."

"Neutekám" 

"Ale áno, utekáš"

"Prestaň, chcem ísť domov."

"Okej, okej."

 Vyložil ma pred bytovkou a odišiel. Predtým ako som vyšla ešte som si zapálila cigu, aby som si ukľudnila nervy. Pripadala som si trápn,  trápila som sa kvôli jednému bozku, ktorý vlastne ani neexistoval. Už som sa bozkávala s nejedným chalanom a niekedy ani ich mená som nevedela a teraz som sa chovala ako tie piče zo školy, ktoré sa rozplývajú už od toho keď sa na nich niekto pozrie.

Rozhodla som sa, že nepôjdem domov, išla som k Zacovi a Jonovi do parku. Keď  som došla lavička bola prázdna, čo ma veľmi sklamalo. Sadla som si a zapálila ďalšiu cigu. Nasávala som dym do pľúc a rozmýšľala čo robiť. Mohla by som zavolať Zacovi a možno ísť k ním na byt, alebo sa vrátiť domov a srať na všetko. Postel a dobrý film ma veľmi lákali, ale posledné dva dni som nič iného nerobila, takže som vytiahla mobil z vrecka a zavolala ho.

O 20 minút som už bola u Zaca a Jona. Mali v byte otrasnú špinu ako naposledy ako som tu bola, ale už som si zvykla, že od nich sa nedalo nič iného čakať. Váľali sa na gauči pred telkou a  pred sebou mali hromadu fliaš od piva. Sadla som si k nim a vyložila nohu na stôl. Jedna fľaša spadla na zem na čo chalani ani nereagovali boli tak vžitý do futbalu. Necelú polhodinu som znudene sedela a nechápavo pozerala pred seba. Nerozumiem ako sa dá tak dlho pozerať na takú hlúposť. Pre mňa to bola hlúpa hra, v ktorej ako debili behajú za jednou loptou. Už mi netrebalo veľa a skoro som sa postavila a odišla, ale chvála bohu už bol koniec. Chalani boli celý bez seba, že vyhral ich obľúbený tým. Jon sa postavil a zmizol v kuchyni.      

"No čo ty nezvestná?" spýtal sa ma Zac.

"Nie som nezvestná!" povedala som naštvane.

"Čo ti je?"

"Nič, nemám dobrú náladu."

"Prosím? Povedala si zlá nálada? Dáme si dve pol deci a už ti bude lepšie!" vošiel do izby Jon s fľašou vodky v ruke a všetci traja sme sa naraz rozasmiali.

Dal na stôl poháriky a každému nalial, ale na koniec z toho neboli len dve pol deci, ale oveľa viac. Hudba išla na plné pecky, tancovali sme a spievali. Vyskočila som na stôl a zhodila všetky fľaše. Zac vyšiel ku mne a pritiahol si ma k sebe, začali sme sa vlniť do rytmu a rukou začal kĺzať dole k môjmu zadku. Z nejakého dôvodu mi to vôbec nevadilo, začali sme sa bozkávať a rukou mi vkĺzol do vlasov. Jon začal hulákať  "Áno, áno! Whooo!" odtiahli sme sa od seba a bola som dosť prekvapená lebo sa dosť dobre bozkával, čo som nečakala. Skočila som zo stola, vybrala Jonovi z ruky fľašu a napila sa. 

Bolo okolo siedmej keď prišiel s nápadom, že by sme mohli zavolať niekoľkých kamošov, hneď im aj napísal a onedlho bol plný celý byt. V tejto časti mesta vôbec neboli čudné párty počas týždňa, patrilo medzi horšie štvrte skoro na konci mesta a to bolo na ňom najlepšie. Bolo akoby odrezané od sveta kde nikoho nezaujímalo čo robíš.

Celý čas sme sa s Zacom držali pri sebe chytal ma zo boky, bozkávali sme sa. Práve vtedy vošiel Even, čo som si všimla len vtedy keď ho uvidel Zac a išiel k nemu. 

Rýchlo som si zobrala koženku vo vrecku s cigaretami a vyšla na balkón. Už mi zostala len jedna ciga, takže som ju vyfajčila a postávala na balkóne čo najdlhšie, ale musela som ísť dnu lebo mi bola zima. Otočila som sa otvoriť dvere keď vyšiel na balkón Even. 

"Čau ty herečka." 

"Čo?"

Zasmial sa, ale nie tým jeho typickým smiechom čo ma prekvapilo "Nič, nič len sa tu hráš na nedostupnú a pritom ňou vôbec nie si."

"Ahaaa takže ták, ublížila som tvojmu egu?! Tuším nestáva sa ti často, že niekto si vyberie niekoho iného a nie teba. Už by si sa mohol spamätať môj drahý!" chcela som ho obísť, ale chytil ma za ruku a stiahol ma naspäť. Chcela som sa mu vytrhnúť, ale držal ma prisilno. Nebolo mu na tvári vidieť hnev, nepripadal mi vôbec naštvaný radšej si to užíval.

"Každá si vyberá mňa!" žmurkol.