vláči sama seba po ceste z pokazených zipsov a ohorkov z cigariet
s končatinami je to vždy zložitejšie, niekedy sú aj ťažšie ako myšlienky ale nie teraz
nahovára si, že sa jej to stále sníva, ale nefunguje to
pretože si vždy napočíta päť prstov
konečne zastaví na okraji
sveta
strhne si zámku z jazyka, vypluje náhubok
a zvolá do plna
On si to nezaslúžil!
nečaká, že niekto odpovie
pravdepodobne sa s tým ani nedostane dnu
keďže už je pod čiarou
lenže niekto odkričal
A kto áno?
je to tak nahlas
vyšklblo ti to kábliky
konečne si normálna
menej múdra
ale chceš to spať
tvoje myšlienky stále nie sú také ťažké, aby si ich neodniesla
ale tak to nechceš
toto si si nezaslúžila
YOU ARE READING
kaligrafia labyrintov
Poetrykeď poviem, že som krásna a že počúvam beatles, prečítaš si to? ďalšia poézia, ako keby jej nebolo dosť. venujem Filipovi, pretože on je Denisom k mojej Laure.
