Spánkovú paralýzu v bdení som si vždy len predstavovala
Nie je atramentová
Nie je
Z končekov krídiel mi tečie sivá
Za chvíľu doslúžia, doletia
Len do vysokej, vravia
Dúfajúc v revolúciu so sebevražednými linkami
Kostičky neudržia porcelánový hrnček, a tak mi padajú na hlavu a ja kričím do vody v parku
Ale to len občas
Mám štyri smrteľné choroby
Vlasy, asi, čo asi, nech dá si
Odkroja si zo mňa kúsok
Kiežby
ŞİMDİ OKUDUĞUN
kaligrafia labyrintov
Şiirkeď poviem, že som krásna a že počúvam beatles, prečítaš si to? ďalšia poézia, ako keby jej nebolo dosť. venujem Filipovi, pretože on je Denisom k mojej Laure.
