Kiss of life (SK)

15. kapitola - Kráľovské bremeno

Dorian

„Ide o Camerona," prišiel spoza dverí tlmený hlas.

Predmet rozhovoru ma okamžite zaujal. Podišiel som k dverám a pozrel na viditeľne poblednutého Gabriela.

„Čo ten magor zase vyviedol?" zavrčal som podráždene.

„Je mŕtvy."

Vyzerá to tak, že mi niekto doprial predčasné Vianoce.

„Dohliadni, aby náš provizórny doktor robil, čo má," požiadal som Colea. Prikývol a s rukami založenými na hrudi nespúšťal pohľad z Aidena. Nepochybne bol zvedavý, čo sa stalo, no čo nevidieť sa to dozvie.

„Kde ste našli jeho telo?" spýtal som sa okamžite, ako sme vyšli s Alexom a Vladom na chodbu a privrel som dvere.

„Našli ho Ciaran s Leandrom v zimnej záhrade s kolom v srdci. Aj jeho stráž je mŕtva. Mal by si sa na to pozrieť sám," navrhol Gabriel, stále zjavne vyvedený z miery. Donovan stojaci za ním sa tváril podobne.

Nedivil som sa im. Aj keď bol Cameron neznesiteľný primitív a väčšine liezol na nervy, stále bol naším druhom a donedávna i členom Rady.

Z muža, ktorý vytváral problémy, sa práve sám stal problém.

Jeho smrť predstavovala dobre mierený zásah v snahe vziať nám neočakávanú výhodu. Po odhalení, že bol v kontakte s nepriateľom, to musel Zeref vytárať lovcom. Priniesol nám užitočné informácie, čím sa automaticky stal nepohodlnou osobou. Jeho smrť bola pre Mikea jediným možným riešením.

Kôl v srdci túto teóriu len podporoval.

„Ako sa vôbec dostal do zimnej záhrady? Zo sály sa predsa nemal nikto dostať von," napadlo mi náhle.

Gabriel pokrčil plecom, čo vyzeralo ako nervózne gesto. „Vyzerá to tak, že ho zabil Zeref."

To by dávalo zmysel.

Na konci dlhej chodby sa objavil Hax, v sekunde preklenul stopäťdesiatmetrovú vzdialenosť medzi nami a vážne sa na mňa zahľadel. „Musíš ísť do sály. Všetci sú nepokojní a rozhorčení, že sa odtiaľ nemôžu pohnúť. Snažil som sa ich upokojiť a dohovoriť im, ale nepočúvajú ma. Začínajú panikáriť," drmolil rýchlo, jeho naliehavý tón svedčil o nepriaznivej situácií v sále.

„Nemajú prečo panikáriť," povedal som podráždene.

„Chcú vedieť, čo sa deje. Snažil som sa ich uistiť, že bude všetko v poriadku a prehovoríš s nimi hneď, ako to bude možné, no nedajú sa odbiť. Prepáč, môj pane, toto je nad moje sily," priznal otvorene a kajúcne sklopil zrak.

„To je v poriadku, Hax, viedol si si dobre. Som ti vďačný za pomoc," upokojil som ho a zdržanlivo sa usmial, kožu mi však napínal silnejúci hnev.

Niekedy bol ľud, ktorému som vládol ako naničhodné stádo oviec. Vďaka ich zaslepenej viere, že kráľ by mal byť v prvom rade zavretý v pracovni a ihneď reagovať na všetky prekliate požiadavky a pripomienky svojho druhu, si nedovidia ani na špičku nosa, čo im bráni pochopiť širšie súvislosti. A podaktorí jednoducho tvrdohlavo odmietali predstavu, že by som sa mohol zaoberať aj niečím iným ako trónom, odpovedaniu poddaným a prehrabávaním sa medzi prekliatymi zákonmi.

Podľa ich kritérií štandardný kráľ absolútne nepotrebuje oddych. Nepotrebuje sa kŕmiť. Nepotrebuje spať. Pravdepodobne ani dýchať. Pokladajú za samozrejmosť, že som pánom rasy a vôbec si neuvedomujú, že by som bol rád i pánom svojho života.