Prvý diel knižnej trilógie vám rozpovie príbeh mladej Emy inšpirovaný skutočným životom.
Po tom, čo prežila v pestúnskej rodine, ju prenasledovali strašidelné nočné mory. Emina túžba vymaniť sa dávnym démonom však bola silnejšia. S vidinou nového...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na tvári som ucítila jemný poryv jarného vetra. Rozospatá som pozrela na okno otvorené dokorán. Boli tam dva tiene. Blížili sa ku mne. Ich ruky sa ma dotýkali. Všade. Zapchali mi ústa a trhali zo mňa nočnú košeľu. Nie, nie, prosím!!!
Môj vlastný krik ma zobudil zo sna. Rukami som sa ohmatala. Bol to len sen.
Na čele som ucítila kropaje studeného potu. Objala som si rukami nohy a v polohe klbka som sa húpala dopredu a dozadu.
Jeden, dva, tri.
Nádych. Výdych.
Pozrela som na hodinky. Bolo niečo pred pol šiestou. Vstala som z postele, obula si svoje obľúbené chlpaté papuče a zamierila do kúpeľne. Pustila som si ľadovú vodu a osviežila tvár. Začnem znova. Ako každý jeden deň.
S kávou v ruke som vchádzala do majestátnej tehlovej budovy v centre mesta. Budova Pierce and co. oslňovala historickou architektúrou v zajatí moderných budov navôkol. Moje lodičky klopkali o mramorovú podlahu obrov-skej vstupnej haly s ohromnou ozvenou. Hlavou som kývla na pozdrav recepčnému, ktorý s úsmevom odkývol. V budove sa hmýrili desiatky pracovníkov a obchodných partnerov. Vo vzduchu bol badateľný blížiaci sa víkend. Prísľub posledných pracovných hodín tento týždeň bolo cítiť na uvoľnenej vrave skupiniek ľudí, ktoré som stretávala cestou k bočným chodbám Pierce and co.Usrkla som si z môjho škoricového kapučína a privolala výťah. Boli to už tri mesiace, odkedy som sem vkročila prvýkrát.
Akoby to bolo len včera. Ešte stále mnou prešla vlna stresu, keď som si spomenula na pohovor. Uchádzala som sa o absolventskú prax na pozíciu asistentky a ako čerstvá absolventka som nemala skúsenosti s krížovým výsluchom v personálnom oddelení.
Do výťahu sa za mnou natlačil húf roztržitých zamestnancov a pod nos mi udrela zmes rôznych parfumov. Viac som sa vtlačila do svojho obľúbeného kúta, chrbát som oprela o oceľovú stenu a zahryzla som do plastového viečka na mojej káve. Vdychovala jej neutralizačnú vôňu a zavrela som oči. Cítila som sa tu ako malá a nenápadná rybka medzi dravými žralokmi.
Usadila som sa k pracovnému stolu a chytila do ruky nové spisy, ktoré mi na ňom pribudli. Prefoť papiere a originál daj Foxovej, díky. Michael. Stiahla som z vrchného papiera nálepku s odkazom a vydala som sa dlhou miestnosťou trinásteho poschodia ku kopírkam.
Miestnosť šumela rôznymi zvukmi. Vyzváňaním telefó-nov, rozhovormi, občasným smiechom a teraz aj hlučnou tlačiarňou, ktorá pľula prefotené papiere ako o preteky. Rýchlo som ich triedila do dvoch kôp, keď okolo mňa prešla Claire.
„Na desiatu potrebuje mať pán Pierce pripravenú menšiu zasadačku," prikázala mi tá dlhonohá blondína. Claire mohla mať o pár rokov viac ako ja, ale skúsené jednanie jej pridávalo na veku a hrubý rám okuliarov zas na dôležitosti a intelekte. Ako dievča pre všetko som bola k dispozícii administratívnym pracovníkom, právnikom, lovcom pokladov a aj šéfovým podriadeným. Claire bola hlavnou sekretárkou pána Piercea už nejaký ten piatok.
