Obyčajné strúhadlo na ceruzky. Používame ho každý nie? Čo vidíte?
Kus plastu áno. Školská pomôcka, aj tak sa to dá povedať. No pre mňa je to môj únik z reality.
Sedel som vo vani po dlhom a náročnom dni. Pozeral som sa na svoje nahé telo posiate jazvami a ešte čerstvými ranami zo včera. Po chvíli som videl malú čepielku kĺzať sa po mojej ruke ako mi rozrezáva kožu a neskôr neskutočný nával eufórie.
"Ahh" vydal som zo seba a pozoroval ako sa voda farbí na červeno.
Keď krvácanie prestalo, vyliezol som si z vane a zabalil sa do uteráka. Vypustil vaňu a následne ju opláchol od krvi, čo tam ešte zostala.
Siahol som po svojom najlepšom kamošovi. Po kufríku prvej pomoci. No môj sa od toho klasického líšil tým, že ste v ňom nenašli nič iné len kopu obväzov a veľa, veľa malých čepielok z čohokoľvek. Či už to bolo zo strúhadla, zo žiletky alebo sklo, no všetko s čím sa šlo porezať.
"Dnes som to odflákol" pozrel som sa na svoju ruku a následne zotrel zarosené zrkadlo a pozoroval svoju tvár.
Ahojte ❤❤❤ máme tu prvú časť. Ospravedlňujem sa, že je trošku kratšia, ale chcem začať zľahka.
A taktiež prepáčte, že som neurobila Vkooka, ale Yoongi a Hobi majú úplne rozdielne povahy, takže to bude o to zaujímavejšie.
Každopádne dúfam, že vás to bude baviť. Odkrývam tu aj kus svojho života a problémov, tak snáď vás to zaujme ❤⚘
YOU ARE READING
Innocent/ Sope (SK fanfic)
FanfictionNa začiatok chcem len napísať, že tu bude veľa nadávok a nevhodných obrázkov. Preto by som poprosila ľudia, ktorí na to nemáte žalúdok, nečítajte to. Ďakujem a teraz už k popisu... "Ničíš sa" dostal zo seba von. "To ty ma ničíš" zarazil sa. "Čím?"...
