Innocent/ Sope (SK fanfic)

4🌙

Vystúpili sme z auta a okamžite si to namierili do budovy školy.

"Ideš na matiku?" spýtal sa ma Jimin.

"Hej len si vezmem zo skrinky knihy" odomkol som skrinku a vybral knihy.

Vošli sme do triedy, kde už boli všetci, našťastie tam nebola učiteľka. Zase by nás zvrieskala,  že sme prišli neskoro. Posadil som sa do lavice, nachystal si knihy a čakal.

Zrazu sa otvorili dvere a do triedy vstúpila učiteľka, ktorej už pomaly tiahlo na 70 a s ňou aj mladý chalan.

"Tak trieda, toto je váš nový spolužiak" chytila toho chalana za rameno "volá sa Jung Hoseok, tak sa k nemu chovajte slušne" dodala.

Prevracal som oči. Ten blbeček ma nezaujímal. Aj tak sa tu dlho neohreje.

"Chcel by si im niečo povedať Hoseok" len prikývol.

"Takže...volám sa Jung Hoseok a som z Gwangju. Prednedávnom sme sa presťahovali sem do Seoulu, tak som prestúpil na školu sem. No to je tak asi všetko. "

Učiteľka sa zarazila "No dobre. Tvoja lavica je vzadu. Hneď vedľa Yoongiho."

Vedľa koho že? Kurva. Úplne som zabudol, že vedľa mňa je prázdne miesto.

"A- ale, ale" rapkal som.

"Aké ale?" pozrela na mňa s výstražným pohľadom. Stíchol som.

Cez prestávku mu poviem aby si dal odstup a presadil sa. 

Hodina prebehla ako obvykle. Bláboty...nah však to každý poznáme.

"Min Yoongi ani mi nehovor, že spíš!" prebral ma strašný krik a následné tresnutie po lavici.

"Čo čo? Teda prosím? Ja nespím" zakoktal som sa.

"Min Yoongi okamžite sa zdvihni a vypadni k riaditeľovi!" kričala na mňa.

"Čo prečo?"

"Vypadni!"

Nechápal som prečo z toho robí také haló. Nikdy takto nevystrájala, keď som spal na lavici. Bola na to zvyknutá. Pche, za všetko môže ten Hoseok. Ten si to ešte vyžerie.

Zaklopal som na dvere riaditeľa.

"Vstúpte" počul som cez dvere.

"Dobrý"

"Och Yoongie to si ty"

"Nevolajte ma sakra Yoongie!" zvýšil som hlas a sadol si.

"Dobre prepáč. Gi." kývol som.

"Čo si urobil?" dal si stoličku predomňa a sadol si na ňu obkročmo.

"Nič práveže. Teda nič nové. Zaspal som na hodine" zarazil sa.

"Veď to nie je nič hrozné. Teda pri tebe"

"Veď práve"

"No, ehm mal by som ťa asi nejako potrestať tak" prerušil som ho.

"No ale nemusíte"

"Gi. No tak ti dám dva týždne po škole"  dva????

"Ale no táááák " rozhodil som rukami.

"Dobre týždeň" nahodil som psie oči "Gi prestaň. Tak 4 dni" jo!

"Ďakujem " povedal som s úsmevom.

"No tak si zapni mobil alebo čo a výdrž tu tých 45 minút" povedal a sadol si za stôl s časopisom.

"Jasné šéfko" obidvaja sme si vyložili nohy na svoje stoli.

Pustil som si do slúchadiel hudbu a snažil sa tých 45 minút prežiť.

Po hodine sedenia ma riaditeľ pustil. Šiel som rovno za chalanmi. Bola to posledná hodina, tak som myslel, že spolu pôjdeme domov.

"Čau Gi. Tak ako?"

"Čau Joon. Nah ako vždy. Som po škole 4 dni" povedal som šibalsky.

"Ty kretén vždy to ukecáš"