Monster

Prvá časť

Na začiatok, teda teraz týchto niekoľko častí budú opisy ľudí, skupín okolo ktorých sa bude dej vyvýjať a vysvetlenia iných názvov ktoré by ste mali vedieť. Ideme na to.

Názov : Gear of Abyss
v skratke GoA

Vznik : rok 2589 Niečo krátko po výrobe prvých zbraní z novo-objavených nerastných surovín v kovových rudách na Marse.

Cieľ : Ochrániť Zem pred zničením. Vybudovať si novú a na smrť poslušnú armádu vojakov na ochranu našej planéty a to za akýchkoľvek podmienok s použitím všetkých potrebných prostriedkov.

Poloha : Hlavná Stanica - Pacifický oceán - presná poloha je prísne utajená. Záchytné body, výchovné stanice a tréningové tábory sú rozmiestnené po celej zemi v každom väčšom meste a na opustených, dlho neobývaných plochách.

Toto je ono. Veď viete, tá organizácia, o ktorej som vám hovoril už predtým. Na to, čo sa tý ľudia snažia dokázať je to dosť zvrátené miesto. Pred nedávnom by ste si ani nepomysleli, že niečo také môže aj existovať a teraz sa to tu berie ako najprirodzenejšie vec na svete asi rovnako ako dýchanie. Svet je divný. Nechápem ako chcú robiť toľko dobra ako hovoria ale zatiaľ nám priniesli len skazu a utrpenie. Veď dokonca aj meno majú divné, niekto hovorý, že dokonca vytiahnuté až zo samých koncov pekla. 

Na to že poloha hlavnej stanice je tajná my sa tu stretávame z táborov v rôznych mestách po celom svete. Sú tu ľudia z Tokya, Soulu, Berlínu, Moskvy, L.A., Kalifornie, Británie, Varšavy, myslím že aj niekoľko z Álp, Káhiry, Amazonského pralesa, Sibíru či od Mŕtveho mora alebo pobrežia Tichého oceánu. Vlastne to poznáme omnoho viac polôh a umiestnení iných staníc a táborov ako by bolo dobré. Nikto si však z toho nerobí veľkú hlavu. Veď čo? Sami nám to ponúkajú a nech si za to berú aj následky. Každých pár rokov sa poloha jemne zmení aby sme nemali rovnaké súradnice pre prípad útoku. Aj tak to stále nechápem. Veď keby chceli tak nás môžu poslať aj proti celej armáde a stále by sme ich bez problémov dokázali všetkých pozabíjať. Asi im na nás naozaj trochu záleží. No, popravde na to radšej sádzať nebudem. Im záleží leda tak na tom aby mali čo najdlhší a najspokojnejší život. Väčšine sme totálne ukradnutý. Každý tábor, stanice alebo akékoľvek iné zariadenie má svoje velenie, Viete si to predstaviť. Tý ''hore'' ktorý na všetko dohliadajú, ktorým sa všetci spovedajú a ktorý posúvajú všetky informácie vyššie do hlavnej stanice. Skrátka povedané nie je nič a nikto kto by sa tu pohol bez toho aby o tom nevedeli. 

Máme tu vedúcu skupinu zloženú z troch doktorov, troch chirurgov, štyria alebo piati mechanici niekoľko odborníkov na zbrane, jedy, elektrinu a Boh vie čo ešte. Verte mi, nikto sa nehrnie k tomu aby to zisťoval ďalej. Pre vlastné bezpečie. Čo sa týka ako takého velenia, každý tábor má pridelených niekoľko elitných vojakov pre udržiavanie poriadku, dvoch až troch IT technikov, troch učiteľov (nikdy nechápem na čo im vlastne sú, ale čo už) jednu rozdvojku (ako im tu hovoríme my) a nášho ''geniálneho'' veliteľa. Hovoríme mu veliteľ alebo generál P. nikto totiž nevie jeho skutočné meno. Stretnete sa s ním iba raz a aj to ak dokončíte výcvik. Lepšie ak v dobrom, lebo tý čo v kuse prepadali alebo ho vôbec nedokončili sa tam pravdaže dostali skôr. Zrejme tam aj skončili. Kolujú to reči, že náš tábor dostal jedného z najsilnejších a najprísnejších veliteľov vôbec. Silnejší už sú len tý na Hlavnej stanici a čo ja viem, tak tam majú len dvoch. Len tak medzi nami toto je dosť tajná informácii ktorú som si vypočul cestou okolo veliteľstva na izbu. Nesúďte ma. Asi si mysleli že tu nikto ešte nie je. Ich chyba majú si zatvoriť dvere než tu začnú debatovať o zakázaných témach. Veď tak hulákali, že som sa bál aby ma tu nechytila ochranka. Potom mi došlo, že asi nie, určite už bola na to zvyknutá. Veď sa to zrejme nedeje prvý krát. Ale nebudeme predsa pokúšať šťastie, nemám ho zrovna dvakrát na rozdávanie. No to by mi ešte chýbalo, aby si o mne mysleli že som nejaký nasadený špión ktorý donáša informácie ''Odporcom vlády'' alebo ako sa to nazývajú. To by som mal jednosmerný lístok ku generálovi, ešte by ma boli schopní zaradiť na zoznam neodkladných záležitostí. Bola by zo mňa večná legenda. ''Ako chalan tajne pomáhal odporu a skončil na osobnom pokeci s veliteľom,,. No nádherné, do týždňa by to vedeli všetci! 

Tu sa neudrží nič, ak máte nejaké tajomstvo a nechcete aby bolo použité proti vám riaďte sa mojími slovami: nechajte si to vo vašom dobrom záujme pre seba! Nie každý má to šťastie a dostane sa do týmu v ktorom sú spoľahliví ľudia a dobrý priatelia, ktorý si vedia držať jazyk za zubami. K našej terajšej polohe vám nemám veľmi čo povedať. Skoro vždy je to miesto dosť ďaleko od akejkoľvek civilizácie a naopak skoro nikdy by ste tu nenašli nejaké miesto na upokojenie nervov. Sú to väčšinou miesta zničené od neustálych bojov, globálneho znečisťovania ktoré sa s nami tiahne bohužiaľ už pekne dlhú dobu, rôznych už teraz slabých kontaminácii ktoré ľudskému telu, nieto ešte tomu našemu neublížia ale stále sú nebezpečné pre okolie. Hovorím vám, to by ste sa nahľadali kým by ste našli aspoň nejakú trávnatú plochu alebo poľné kvety ktoré sú teraz už len pamiatkou na kedysi nádherné, svetom nepoškodené lúky. O stromoch ani nehovorím. Odkedy som tu, a poviem vám že celkom dlhú dobu, by som dokázal spočítať všetky stromy ktoré som videl na prstoch na rukách. Takže, asi nič moc čo? 

Práve sa nachádzame na severo-západ od hraníc medzi Eronou a neutrálnou časťou pod názvom Zóna 7. Keby som mal aspoň akú-takú možnosť výberu prisahal by som na rieku Styx, že by som skončil v Zóne 7. Nikoho nepodporujú, do ničoho sa nemiešajú, poskytujú útočisko a ochranu všetkým ktorý oň stoja nehľadiac na to v čo veria a za koho by dali svoj život. Na oplátku si všetky ostatné krajiny od nich držia odstup, neútočia na nich a neprivádzajú im žiadne problémy. Veď predsa nikdy neviete kedy sa vám zíde ochranný azyl. Nie sú však ale bezbranný. To že sa vyhýbajú konfliktom, nebojujú a udržiavajú spojenectvo s ostatnými neutrálnymi štátmi neznamená že nemajú žiadne zbrane. Používajú ich výhradne len na ochranu svojej krajiny pred každým kto by ju chcel napadnúť, vojnovo ohroziť či podrobiť. Sú to zbrane omnoho vyspelejšie, odolnejšie a bojovo lepšie vybavené ako má väčšina štátov a organizácii na svete. Takže sa samozrejme s nimi veľmi nechvália ale ľudia tam žijúci sú si o nich vedomí. Nič nepotrebujú utajovať. Zbrane sú však iba krajné riešenie ak by všetky diplomatické rečičky zlyhali. Čudujete sa ako to všetko viem a aj tak som skončil tu? No, bolo by veľmi jednoduché keby ste vedeli všetko predtým ako sa niečo pokašle. Väčšinu som sa dozvedel až v záchytnom bode z ktorého ma po piatich mesiacoch výuky zameranej na všetko v oblasti histórie, vojny, dávnej minulosti, vzťahov medzi štátmi až po oboznámenie so situáciou v ktorej som sa ocitol a pod. previezli do tábora číslo 15, alebo ako je známi viacerým ľuďom tábora železného kvetu. Ostatné ohľadne ich zbraní a povahy som sa dozvedel od ľudí ktorý tam žili predtým ako sa rozhodli vycestovať. Nebolo ich veľa a ani sa im nečudujem. Ja by som tam ostal až do smrti, nehľadiac na to ako dlho by som mal vôbec žiť. Sú to mierumilovné štáty, aspoň teda jeden z nich. Druhý tak dobre nepoznám. V minulosti sa nazývali India a Pakistan. Podľa mňa sú to celkom pekné mená. Teraz je to však inak. Ale povedzme to tak, ľudia si prispôsobujú mená podľa toho ako im to vyhovuje. Keby som bol ja na ich mieste skombinoval by som názvy miest starého a nového sveta aby to neskončilo slovami ako: Krimpte, Uttarakhand, Inu-derha či Kanpur. Verte mi je dosť ťažké si niečo také vôbec zapamätať a nie ešte používať ich v normálnom živote. 

Za mesiac sa budeme znovu posúvať. Pravdou je že sa my vôbec nechce. Ale čo môžem ja? Čo sa musí spraviť je rozkaz. A tie som porušil iba raz za život, a nechystám sa to zopakovať tak rýchlo. Snažím sa zostať normálny čo najviac to pôjde aby moja myseľ a telo nepadli ako domček z kariet. Možno na to nevyzerám zo všetkými tými ''vylepšeniami'' (aj keď sa na niektoré nemôžem sťažovať) ale som naozaj rád zakaždým keď sa dostaneme k okoliu Sedmičky. Tak tomu už nejakú dobu hovorím. Dáva mi to pocit slobody a nádeje, že raz sa to všetko skončí.