!Otrava! ✔

6

Megi
Som taká krava!
Bože prečo sa musím pri ňom správať vždy tak nemožné?
Vždy sa pri ňom nejako strápnim.

Kruci, ale ja za to nemôžem že spolubívajuca z dola sa musí vždy ozvať v tej najnevhodnejšej chvíli.

Frustrovane som vošla do kancelárie a odložila si svoje veci.

"Dobre ráno Megi. Šéf ťa volá k sebe"
Povedala Emília.

Och už.

Prikývla som a pobrala sa za ním.

"Dobre ráno šéfe."
"Dobre Megi. Tak ako sa ti býva z mojim synom? Ešte ste sa nezabili?"
Smial sa mi

"Haha nie. Nebojte ešte je celý. A náhodou nie je to až tak strašné ako by som si myslela.  Čo ste chceli? "

"No mám pre teba prekvapenie.
Viem že máš toho dosť a tak som si istý že si si ešte nezačala hľadať nový byt." Prikývla som. Och na to som úplne zabudla. Už mám len 2 týždne.
"A Leo si to asi nerozmtslel?"
Pokrútila som hlavou. Pravda je taká že sme sa o tom ani nebavili. Už sa k tomu viac nevyjadroval.
"No tak pod sem."
Postavila som sa vedľa neho a on mi ukázal na obrazovke byt.
Bol kúsok od miesta kde bývam aj teraz a bol skoro tak vely.
Bol krásny . Síce prázdny ale krásny.
"Predáva ho jeden môj známy a sľúbil mi že by ti na neho spravil dobrú cenu." Dostal zo seba
Zarazene som sa na neho pozrela.
"No tak vieš . V podstate je to moja chyba že si teraz musíš hľadať bývanie a tak som to aspoň takto chcel pomôcť. "
Ešte raz som pozrela na obrazovku a potom radosťou vypískla.

Postavil sa a ja som sa na neho vrhla.
Silno som ho objala. A dakovala mu.
V tom sa otvorili dvere a stal v nich Leo a dosť sa zarazil.
Jeho pohľad stvrdol.

"Neruším!" Precedil cez zuby.
"Nie synu. My už sme skončili."
Ani jeho zamračená tvár mi nemohla pokaziť tak dobrú správu a dobrú náladu.
"Ďakujem. "Povedal som mu  ešte raz a objala ho.
Je mi ako otec. Nie on je lepší ako môj otec.

Zasmial sa.
"Aj nabudúce Megi."
"Poslali by ste mi to na email?"
Prikývol.

Snažila som sa ignorovať naštvaný odsúdzujúci  pohľad  Lea.
Čo mu zasa sadlo na nos?
Zamračila som  sa aj ja na neho a šla do svojej kancelárie aby som si všetko preštudovala a pomaly začala plánovať sťahovanie.

Leonard
Hneď ako odišla myslel som že vybuchnem . Chcel som na oca a na ňu nakričať.

Bolo mi zle z toho ako som si predstavil čo sa tu práve dialo. A ako by to pokračovalo keby som neprišiel . Alebo prišiel o čosi neskôr.

Mohli sa aspoň zamknúť!
"Nabudúce sa prosím zamknité!" Precedil som cez zuby.
"Prečo? To ty by si sa mal naučiť kopať. A vysvetlí mi prečo si sa tak hnusne pozeral na Megi.
Myslel som že ste v pohode.
Vravela že vychádzate dobre."

Čo som mu mal povedať. Že áno vychádzame a že ma neskutočne moc priťahuje. A štve ma že spáva s ním a nie so mnou!?

"Nerieš to. "
Zamračil sa.
"Nesprávaj sa knej tak hnusne!" Prikázal mi.
Mal som chuť mu jednu vraziť a musel som sa dosť ovládať aby som to naozaj nespravil.

"Nechaj to tak otec.  Už si rozmíšľal o tom čo som ti včera vravel?"
"To že chceš predať firmu? Ani nie. Moja odpoveď je taká istá ako včera. Nesúhlasím."
"Ale ja tu ma také isté právo ako ty. " mračil sa na mňa.
"Prečo? Myslel som si že keď spoznal Megi tak si to rozmyslíš. "
"To tak nefunguje!"
"Spravila niečo čím ťa naštvala? Alebo ti povedala niečo čo ťa núti pochybovať o nej? Vedel som že nieje dobry nápad aby ste spolu bývalí. " mračil som sa teraz ja. Čo ma naše bývanie spoločné z touto firmou?
"Netvár sa tak.
Myslela si že keď ju spoznáš tak ju budeš konečne brat ako rovnocennú." Povedal mi a mne to až vtedy došlo.

Všetko to bola hrá.
Ona sa so mnou cely čas hrala.
Všetko to varenie a tie pohlady . Dotiky reči.
Asi si myslela že keď ma dostane do posteľ ako oca tak jej tu firmu nechám.
A ten starý blázon ju v tom podporoval.
Vykypela vo mne zlosť aj na neho aj na ňu.
"Vy asi nie ste už normálny! To vás už nič lepšie ako ma manipulovať nenapadlo!? Hnusite sa mi obaja." Skríkol som na neho a postavil sa tak prudko až som zhodil stoličku za sebou. Otec na mňa vydesene pozeral.

"Máte smolu. Som rozhodnutý. Svoj podiel firmy predavam a ty si z tým svojim rob čo chceš.! "
Nečakal som na jeho reakciu a namieril si to rovno do jej kancelárie. Počul som ako za mnou kričal ale už mal smolu.

Vletel som bez zaklopanie. Zľakla sa ma.
Presne tvoj brat mal pravdu aj keď si to možno neuvedomil. Ty nemáš čisté svedomie.

"Svoj podiel firmy predavam. Už mám aj kupca. Ten nech si už svamy robí čo chce. Ty z ocom tiež." Povedal som dosť naštvane. Zatresol za sebou dvere a vypadol z tejto firmi plnej faloše.
Šiel do baru.

Megi
Bola som tak  v šoku keď na mňa začal kričať.
Nechápala som ani jednému slovu.

V tom sa v mojich dverách objavil jeho otec.
"Prepáč Megi ja snažil som sa mu to nejako vyhovoriť ale on sa už rozhodol. Predáva svoj podiel firmy . A ja nebudem mať nič iné na výber len spraviť to isté."

Ani neviem ako a behom minútu sa mi zrútil celý svet.
Z radosti z nového bytu  nebolo zrazu nič.
"Dobre kedy?" Spýtala som sa ho.
"Neviem ale asi čím skôr." Prikývla som.
Roztrasneymi rukami zobrala svoje veci .
"Ja na dnes si beriem voľno. Musím to spracovať. Ale zajtra som tu a dokončím čo som začala." Povedala som mu.

Po ceste som si zavolala sťahovákov a brata.
Dohodla som sa že sa na chvíľu k nemu nasťahuje kým si nenájdem nejaký podnájom.
Vzhľadom na to že budem teraz nezamestnaná a bez bývania nemá inu možnosť.

Súhlasil aj keď nechápal.
Upokojil som ho že mu to všetko vysvetlím.

Šla do svojho. Nie! Do jeho bytu a rýchlosťou blesku si zabalila všetky veci.
No zbalila . Da sa povedat že som ich surovo nahádzala do krabic a do kufra. No nechcem vidieť ako budú vyzerať keď ich vytiahnem ale teraz mi to je jedno.

Všetko som to odviezla do skladu . A len z dvoma kuframi sa pobrala k bratovi.
Kľúče som nechala na vrátnici.

Neželaná slza si našla cestu von.

Nič sa nedeje.
Všetko zle je vždy na niečo dobré.
Opakovala som si dookola moto ktoré som mala vytetovane pod prstami.
Ďalšie o ktorom môj brat nevie.

Jeho byt som poznala . Takže som vedela kde čo je.

Zababudušila som sa do periny a zaspala. Dúfala som že keď sa zobudím nebude svet tak čierný.

Naivka.