Zastavili sme sa ešte v reštike a objednali sme si obrovskú pizzu.
-Čo sa usmievaš ako slniečko na hnoji?- vôbec si neuvedomujem že stále na neho myslím. Na jeho oči na jeho úsmev.
-Čo?-divne sa na ňu pozriem.
-Usmievaš sa ako keby si niekoho stretla-žmurkla na mňa a podoprela si hlavu rukou.
-Nestretla-povedala som a určite som sa začala červenať.
-Vieš že mne môžeš povedať všetko. Som tu pre teba Sophie-usmiala sa na mňa. Viem že mám len Emu. A mamu. Mama je dlhodobo v Nemocníci kvôli rakovine. Hrozný pocit.
-No dobre. Ráno som sa zrazila s takým sexi chalanom že som skoro umrela-začala som sa smiať. Ona sa na mňa usmiala.
-Ok tak ja už pôjdem-postavila som sa a kamarátsky ju objala. Objednala som si ešte Capuccino a s kelímkom som vyšla s reštaurácie.
Pozerala som sa na kelímok no radšej som mala sledovať cestu. O chvíľu som cítila na svojom oblečení horúcu kávu.
-Si normálny?!-začnem kričať po neznámom. Zrazu som zodvihla hlavu hore.
-Ježiš prepáč nevedela som že si to ty-
-To mne prepáč. Mal som byť opatrnejší. Som Chris-znova sa na mňa usmeje. Náhoda? Nemyslím si.
-Sophie-podám si s ním ruku.
-Za to že som do teba vrazil dva krát tak ťa pozývam na hocičo čo budeš chcieť-zamyslela som sa čo by som si dala.
-Starbucks by bol fajn-usmejem sa. V tejto chvíli mi bolo jedno že mám obliate tričko od kávy. Ak keď som práve jednu dopila.
-Okej takže Starbucks-síce ho poznám iba cca 10 minút,aj tak sa pri ňom cítim fajn.
Pozerala som sa na ľudí okolo seba. Všade boli zamilované páry. Sadli sme si do kúta. Odpila som si a užívala som si tú úžasnú vôňu.
-Vážne ma mrzí že som dnes do teba narazil dva krát-na jeho očiach bolo vidno že ho to mrzí. Úprimne.
-To nič. Mohla som si dať pozor aj ja-usmejem sa na neho a pozriem sa na hodinky.
-Už musím ísť. Vieš...škola-postavím sa a nechám ho aby ma odprevadil domov. Keď si myslíte že sme boli celú cestu ticho...nieje to tak. Rozprával mi vtipy ktoré ma naozaj vedeli rozpoznať.
-Tak..a sme tu. Ďakujem ti za toľko srandy-pozerala som sa mu hlboko do tých krásne modrých očí.
-To ja ďakujem za super prežitý deň-usmiala som sa na neho a zavrela za sebou dvere. V bite bývam ešte s mamou a sestrou.
-Ahojte!-zakričím a nepočujem žiadnu odozvu tak si asi tipnem že som znova sama doma. Vyzujem si topánky a zamierim do sprchy. Zapla som si notebook a pozrela som si všetky sociálne siete. Pff..že sociálne. Divný názov. Áno svedomie sociálne. Zrazu sa mi zatočila hlava a tak som radšej išla spať.
Jasné to by som nebola ja keby som nedostala chrípku. Celú noc som nespala a tak vyzerám ako zombík.
-Doblé láno-poviem s úplne zapchatím nosom a idem si spraviť čaj.
-Mama plosím ťa chyť ma za čelo-vyskočí z pohovky mama a chití ma za čelo. Buď ona má studenú ruku alebo ja horúce čelo pretože pri jej dotiku ma hneď zamrazí.
Nová kapitola je tu!! Dúfam že sa Vám to bude páčiť.
Sophiee
YOU ARE READING
Terrible life
RomanceMôj život?? Pohroma. Moja najlepšia kamaratka? Žiletka. Rodina? Nemam. Som z detského domova. Ani Neveim prečo. Možno si moja mama uvedomila že budem nahovno dieťa...no zrazu zistím že je to iba sen. Alebo realita?