Zrazu keď si myslím, že teba pierko moje už nikdy neuvidím, objavíš sa a na brehu ležíš.
Samo si prišlo...
Nikto ti nepomohol ani vánok. Nečakala som,že ku mne samé zavetríš...
Ale som rada,že to takto dopadlo.
Možno ti to chvíľku dlhšie trvalo ,
no si tu. Jemné,na povrchu hanlivé, vo vnútri trochu špinavé...
Berem ťa so sebou,zakladám si ťa, pohladkám ťa a nechám ležať pri mne.
Len sa tak prizerám a dúfam,že tá špina zlezie.
Už je to tretí deň, čo si ťa nechám nevinne pri sebe ležať... Pomaly sa zmývaš a čas začal bežať. Pred tým bol zastavený, ticho tikal, prázdnota a studený mráz vo mne vznikal.
Začali sme si znova rozumieť, chvíľkami sme mali k sebe bližšie ako inokedy pred tým.
Možno ako ty ku mne, aj ja k tebe patrím...
Ako sa od dávna hovorí "čas zahojí všetky rany." Vždy sa ťa budem snažiť chrániť, nech hocičo stojí medzi nami!
YOU ARE READING
PIerKO
RandomTrápi ma,že ľudia,ktorých máme radi nevedia sami nájsť svoj smer a ani si nevšimnú,že ich smer sa mení... Nedokážem opísať ako dokáže jedna vec pokaziť to,na čom vám naozaj záleží a pomaly si berie ďalšie a ďalšie. V tomto prípade sú to návikové lá...
